Eva Maria Hrdinová Books

Kniha Zdravie pre ženy vznikla na základe článkov o prevencii, zdravej výžive, tisícky rád a návodov ako správne jesť, piť alebo cvičiť, ktoré sme roky uverejňovali v rubrike Zdravie v týždenníku Nový Čas pre ženy. Najzaujímavejšie informácie sme vybrali do tejto knižky. V šiestich kapitolách sa dozviete, ako riešiť chúlostivé ženské problémy, či ako sa vyhnúť rôznym civilizačným chorobám. Nájdete tu mnoho receptov „zo špajze“ pre vašu fyzickú a duševnú pohodu. Priložili sme aj kalendárik preventívnych prehliadok, ktoré by ženy mali určite absolvovať a typický ženský hormonálny kalendárik.

Monografie se týká problematiky české církevní slovanštiny a snah o její obnovení ve dvacátém století. Ideovým otcem těchto snah byl olomoucký slavista a teolog Vojtěch Tkadlčík, který od šedesátých let minulého století začal zpracovávat tzv. „Hlaholský misál“, tj. řád české římskokatolické mše v církevněslovanském jazyce. Nešlo o jazyk někdejších velkomoravských památek, nebo památek středověké české redakce církevní slovanštiny, ale o modernizovanou hypotetickou podobu církevní slovanštiny českého prostoru ve století dvacátém, jež obsahovala vedle starších jazykových prvků i novější změny, ba i změny, jež jsou typické pouze pro češtinu. V této monografii byl charakter „Tkadlčíkovy redakce české církevní slovanštiny“ ilustrován na hláskoslovném plánu.

Predkladaná publikácia s názvom Preklad liturgického textu v zrkadle teórie skoposu (na príklade translácie východnej Chryzostomovej liturgie do češtiny) od autorky Mgr. Evy Hrdinovej, PhD. je prvé odborné a systematicky spracované dielo v českom a slovenskom akademickom prostredí. Jeho cieľom je preskúmať preklad náboženských textov v kontexte známej a široko afirmovanej teórie skoposu. Autorka ponúka detailne a výstižne podanú interpretáciu konkrétneho vybraného fenoménu a zastavuje sa nad hlavným liturgickým (bohoslužobným) textom východnej cirkvi, tzv. liturgiou sv. Jána Zlatoústeho (Chryzostomova liturgia), resp. nad jej prekladmi do češtiny. Originálne jazyky, z ktorých sa tento text prekladal, boli gréčtina a cirkevná slovančina. Ide vlastne o Rankov preklad z roku 1885 a o preklad Krupicu/Stránskeho z roku 2008. Autorka nasledovne porovnáva tieto české preklady aj s nemeckými v zrkadle hermeneutiky, hovorí o špecifikáciách jazyka liturgie, pokúša sa o periodizáciu týchto pravoslávnych českých prekladov, ktoré predstavujú súvislú vývinovú líniu od 19. storočia až po dnešok; stručne interpretuje originály a preklady v rovine liturgickej terminológie a v záveroch sa dotýka vzťahu k jazyku a prameňom. Tým je jej práca východiskom i prínosom pre teóriu a prax. Doc. PhDr. Zvonko Taneski, PhD.