Explore the latest books of this year!
Bookbot

Valér Mikula

    November 2, 1949
    Valér Mikula
    Čakanie na dejiny
    Démoni súhlasu i nesúhlasu: (Dominik Tatarka, Miroslav Válek)
    Postinterpretácie
    Nedeľa v Orly
    Nečakanie na lepšie časy. Rozhovory o literárnej kritike a inom
    Littérature slovaque du 20ème siècle
    • Texty piesní slávnych francúzskych šansoniérov: Boris Vian, Georges Brassens, Charles Aznavour, Gilbert Bécaud, Jacques Brel, Anne Sylvestrová. Zostavil a úvod napísal Valér Mikula. Doslov: Marián P. Minárik. Medailóniky autorov napísali Andrea Andrée, Daniel Hevier, Valér Mikula a Marián P. Minárik. Vyšlo v edícii Darčeky ako 43. zväzok.

      Nedeľa v Orly
    • Postinterpretácie

      • 202 pages
      • 8 hours of reading

      Súbor štúdií o diele autorov: Vajanský, Jesenský, Hronský, Kostra, Tatarka, Fabry, Popa, Strážay a Kopcsay.

      Postinterpretácie
    • V knihe Démoni súhlasu i nesúhlasu sa stretávajú dve významné osobnosti slovenskej kultúry dvadsiateho storočia: básnik a politik Miroslav Válek a prozaik Dominik Tatarka. V „dvojknihe“ Valéra Mikulu Démoni súhlasu i nesúhlasu nenájdeme čiernobiele hodnotenie týchto osobností, ale dôslednú analýzu ich diela a rozdielnych osudov v rôznych obdobiach slovenských dejín. Obaja totiž natoľko poznamenali slovenskú kultúru, že nevyrovnať sa s nimi znamenalo by ponechať bez osvojenia a reflexie jej neobíditeľnú časť.

      Démoni súhlasu i nesúhlasu: (Dominik Tatarka, Miroslav Válek)
    • Čakanie na dejiny

      • 172 pages
      • 7 hours of reading

      State k slovenskej literárnej histórii. Prehľady, Sondy, Úvahy.

      Čakanie na dejiny
    • Literárny kritik Valér Mikula glosuje posledné dvadsaťročie slovenského života a v poslednom rozhovore sa zveruje aj s osobnými spomienkami. Kniha vychádza pri príležitosti autorovho životného jubilea a 50. výročia jeho literárnokritických aktivít. Výber z textov Valéra Mikulu je rozvrhnutý do troch zväzkov: 1. Kritiky, 2. Štúdie a eseje, 3. Rozhovory. Kolektívna pamäť býva zväčša mytologická či priam ideologická, tá osobná je skôr citová. Povedal by som, že iba starý človek môže nezištne spomínať, keďže citovo- zážitkové segmenty už nepotrebuje na vytyčovanie svojej celoživotnej trajektórie, ktorú potom prajní ľudia nazvú životným príbehom a neprajní automýtom (ako som ja urobil u Hviezdoslava). My, čo sa už máme kam obzerať, vidíme, že veľa toho nedovidíme, že v nijakom prípade nejde o príbeh, skôr o drobné epizódy a najskôr len o výjavy, obrážteky, zvuky, vône, dotyky, pocity (strachy i súcity), no a predovšetkým city. (Valér Mikula)

      Rozhovory