Valér Mikula Books

Texty piesní slávnych francúzskych šansoniérov: Boris Vian, Georges Brassens, Charles Aznavour, Gilbert Bécaud, Jacques Brel, Anne Sylvestrová. Zostavil a úvod napísal Valér Mikula. Doslov: Marián P. Minárik. Medailóniky autorov napísali Andrea Andrée, Daniel Hevier, Valér Mikula a Marián P. Minárik. Vyšlo v edícii Darčeky ako 43. zväzok.

V knihe Démoni súhlasu i nesúhlasu sa stretávajú dve významné osobnosti slovenskej kultúry dvadsiateho storočia: básnik a politik Miroslav Válek a prozaik Dominik Tatarka. V „dvojknihe“ Valéra Mikulu Démoni súhlasu i nesúhlasu nenájdeme čiernobiele hodnotenie týchto osobností, ale dôslednú analýzu ich diela a rozdielnych osudov v rôznych obdobiach slovenských dejín. Obaja totiž natoľko poznamenali slovenskú kultúru, že nevyrovnať sa s nimi znamenalo by ponechať bez osvojenia a reflexie jej neobíditeľnú časť.

Valér Mikula je literárny vedec - teoretik, historik a esejista. V tomto výbere nemohli chýbať známe štúdie a eseje, ktoré svojho času vyvolali diskusie a polemiky a dnes ich možno považovať aj za isté medzníky v uvažovaní o slovenskej literatúre, či už ide o mladícky „buričskú“ štúdiu o Hviezdoslavovi, polemickú esej o D. Tatarkovi alebo „kontroverznú“ interpretáciu diela M. Válka.Výber z textov Valéra Mikulu, vydávaný pri príležitosti jeho 70. narodenín, je rozvrhnutý do troch zväzkov: 1. Kritiky, 2. Štúdie a eseje, 3. Rozhovory.„Literárna veda nie je tak celkom vedou (v porovnaní napríklad s prírodnými či exaktnými vedami). Texty vyslovujúce sa o umení, v ktorom sa nedá – a nemá – všetko zmerať a klasifikovať, by mali byť bližšie k umeleckej forme prejavu. Adekvátny spôsob, ako písať o umení, vidím v eseji, ktorá sa ako žáner pohybuje na hranici medzi vedou a umením. Určite musí prinášať nejaké poznanie, no netreba ho manifestovať okázalým vedeckým aparátom.“ (Valér Mikula)

V čase, keď v myslení o literatúre a jej hodnoteniach dochádza k istej nivelizácii hodnôt, vo svojich časopiseckých a televíznych vystúpeniach ukazuje sa Valér Mikula ako kritik, ktorý búri pokojné hladiny pochvalného tónu recenzií a literárnych bilancovaní. Jeho literárnokritický záujem svojským spôsobom zapadá aj do širších súčasných spoločenských úsilí o aktivizáciu tvorivého myslenia v každom odvetví nášho života.Výber z jeho literárnych kritík, recenzií, glos a portrétových štúdií je tematicky rozdelený do troch častí: poézie, prózy a literárnej vedy a zachytáva Mikulovu aktivitu zhruba za dve desaťročia. Vidieť z nej, že niektorí autori ho zaujímajú dlhodobejšie (Š. Moravčík, V. Šikula, R. Sloboda), iní krátkodobo či jednorazovo, voči niektorým črtám súčasnej literárnej produkcie, najmä v oblasti poézie, pociťuje isté averzie. Z básnikov venuje pozornosť najmä mladším, od debutantov, debutujúcich i v zborníkoch, až po Strážaya. Iným popredným predstaviteľom súčasnej modernej slovenskej poézie venoval pozornosť vo svojej nedávno vydanej literárnovednej publikácii Hľadanie systému obraznosti.