Valér Mikula Books

Literárny kritik Valér Mikula glosuje posledné dvadsaťročie slovenského života a v poslednom rozhovore sa zveruje aj s osobnými spomienkami. Kniha vychádza pri príležitosti autorovho životného jubilea a 50. výročia jeho literárnokritických aktivít. Výber z textov Valéra Mikulu je rozvrhnutý do troch zväzkov: 1. Kritiky, 2. Štúdie a eseje, 3. Rozhovory. Kolektívna pamäť býva zväčša mytologická či priam ideologická, tá osobná je skôr citová. Povedal by som, že iba starý človek môže nezištne spomínať, keďže citovo- zážitkové segmenty už nepotrebuje na vytyčovanie svojej celoživotnej trajektórie, ktorú potom prajní ľudia nazvú životným príbehom a neprajní automýtom (ako som ja urobil u Hviezdoslava). My, čo sa už máme kam obzerať, vidíme, že veľa toho nedovidíme, že v nijakom prípade nejde o príbeh, skôr o drobné epizódy a najskôr len o výjavy, obrážteky, zvuky, vône, dotyky, pocity (strachy i súcity), no a predovšetkým city. (Valér Mikula)

Texty piesní slávnych francúzskych šansoniérov: Boris Vian, Georges Brassens, Charles Aznavour, Gilbert Bécaud, Jacques Brel, Anne Sylvestrová. Zostavil a úvod napísal Valér Mikula. Doslov: Marián P. Minárik. Medailóniky autorov napísali Andrea Andrée, Daniel Hevier, Valér Mikula a Marián P. Minárik. Vyšlo v edícii Darčeky ako 43. zväzok.

V knihe Démoni súhlasu i nesúhlasu sa stretávajú dve významné osobnosti slovenskej kultúry dvadsiateho storočia: básnik a politik Miroslav Válek a prozaik Dominik Tatarka. V „dvojknihe“ Valéra Mikulu Démoni súhlasu i nesúhlasu nenájdeme čiernobiele hodnotenie týchto osobností, ale dôslednú analýzu ich diela a rozdielnych osudov v rôznych obdobiach slovenských dejín. Obaja totiž natoľko poznamenali slovenskú kultúru, že nevyrovnať sa s nimi znamenalo by ponechať bez osvojenia a reflexie jej neobíditeľnú časť.

Valér Mikula je literárny vedec - teoretik, historik a esejista. V tomto výbere nemohli chýbať známe štúdie a eseje, ktoré svojho času vyvolali diskusie a polemiky a dnes ich možno považovať aj za isté medzníky v uvažovaní o slovenskej literatúre, či už ide o mladícky „buričskú“ štúdiu o Hviezdoslavovi, polemickú esej o D. Tatarkovi alebo „kontroverznú“ interpretáciu diela M. Válka.Výber z textov Valéra Mikulu, vydávaný pri príležitosti jeho 70. narodenín, je rozvrhnutý do troch zväzkov: 1. Kritiky, 2. Štúdie a eseje, 3. Rozhovory.„Literárna veda nie je tak celkom vedou (v porovnaní napríklad s prírodnými či exaktnými vedami). Texty vyslovujúce sa o umení, v ktorom sa nedá – a nemá – všetko zmerať a klasifikovať, by mali byť bližšie k umeleckej forme prejavu. Adekvátny spôsob, ako písať o umení, vidím v eseji, ktorá sa ako žáner pohybuje na hranici medzi vedou a umením. Určite musí prinášať nejaké poznanie, no netreba ho manifestovať okázalým vedeckým aparátom.“ (Valér Mikula)

V čase, keď v myslení o literatúre a jej hodnoteniach dochádza k istej nivelizácii hodnôt, vo svojich časopiseckých a televíznych vystúpeniach ukazuje sa Valér Mikula ako kritik, ktorý búri pokojné hladiny pochvalného tónu recenzií a literárnych bilancovaní. Jeho literárnokritický záujem svojským spôsobom zapadá aj do širších súčasných spoločenských úsilí o aktivizáciu tvorivého myslenia v každom odvetví nášho života.Výber z jeho literárnych kritík, recenzií, glos a portrétových štúdií je tematicky rozdelený do troch častí: poézie, prózy a literárnej vedy a zachytáva Mikulovu aktivitu zhruba za dve desaťročia. Vidieť z nej, že niektorí autori ho zaujímajú dlhodobejšie (Š. Moravčík, V. Šikula, R. Sloboda), iní krátkodobo či jednorazovo, voči niektorým črtám súčasnej literárnej produkcie, najmä v oblasti poézie, pociťuje isté averzie. Z básnikov venuje pozornosť najmä mladším, od debutantov, debutujúcich i v zborníkoch, až po Strážaya. Iným popredným predstaviteľom súčasnej modernej slovenskej poézie venoval pozornosť vo svojej nedávno vydanej literárnovednej publikácii Hľadanie systému obraznosti.

Ján Kostra sa javí ako básnik dvoch zásadne odlišných, fakticky protichodných tvorivých tendencií dvoch rozdielnych autorských postojov, takpovediac dvoch „lyrických tvárí" dvoch kvalitatívnych polôh vlastnej tvorby: jednak tej „majstrovskej a autentickej, ako aj onej politicky angažovanej, dobovému režimu poplatnej. U Kostru máme do činenia s výrazovo-tematickou a kvalitatívnou premenlivosťou jeho tvorby v závislosti od dobových okolností, jej hodnotovými amplitúdami vrcholmi (akými podľa zostavovateľa boli debutové Hniezda, neskoršia Presila smútku a posledná zbierka Len raz) a poklesmi (tým najhlbším bola, a nielen podľa editora, nepochybne oslavná „poéma" Na Stalina ale k ďalším, hoci aj „menším pokleskom" patrí aj celý rad angažovaných básní viac alebo menej „nenápadne" rozptýlených v jeho celoživotnom lyrickom opuse). Toto hodnotové kolísanie kolísavú „vývinovú krivku" Kostrovej poézie a poetiky napokon prehľadne a výstižne načrtol a zhodnotil V. Mikula v doslove Portréte lyrika, ktorý je aj akousi prierezovou charakteristikou básnikovho diela a skvelou literárnovednou staťou. (Zoltán Rédey, text zo zadnej obálky knihy)

Výber z autorovej politickej a kultúrnej publicistiky za tucet posledných rokov, ktoré v porovnaní s predchádzajúcimi komunistickými desaťročiami boli rozhodne netuctové. Valér Mikula sa v týchto textoch prezentuje ako nekompromisná osobnosť nášho spoločenského života. Vydanie prvé

Unikátní slovník, který vychází zároveň v České republice a na Slovensku. Vedle obsáhlé úvodní části je slovníková část věnována především jednotlivým autorům, ale další hesla zachycují literární školy a směry, významná periodika, anonymní díla středověku atp. A protože je nám slovenština dosud velmi blízkým jazykem, je slovníková část u obou vydání psána slovensky, nicméně obsáhlé úvodní statě o dějinách literatury jsou vždy v příslušném jazyce vydání.

Antológia Slovenský literárny realizmus II je venovaná najvýznamnejším autorom obdobia nástupu a vyvrcholenia realizmu v slovenskej literatúre. Prináša klasické a aj menej známe texty S.H. Vajanského, P.O. Hviezdoslava, E.M. Šoltésovej, T. Vansovej, M. Kukučína a T.Milkina.

Slovenský literárny realizmus sa formoval v zložitých historických, spoločenských a kultúrnych podmienkach. Valér Mikula, autor prvej časti pripravovanej trojzväzkovej publikácie, mapuje prechod od literárneho romantizmu k realizmu od jeho počiatkov. Do prvého zväzku zaradil tie texty autorov, z ktorých smerovanie k realizmu jednoznačne vyplýva. Dôraz kladie na dve z troch línií postromantickej prózy, a to dokumentárno-objektívnu a humoristicko-krátkožánrovú, ktoré sa stali ťažiskom tejto publikácie. Pred očami čitateľa sa tak otvára celkom nový svet, videný a vnímaný prostredníctvom tvorby Ľ. Kubániho, J. Záborského, G. K. Zechentera-Laskomerského a K. Banšella.

Ján Andraščík s.35-36, Eliáš Ladiver s.271-272, Leonard Stöckel s.413

Valér Mikula je výrazná osobnosť slovenskej literárnej kritiky s nezameniteľným štýlom. Jeho kritiky sa vždy tešili čitateľskej pozornosti, viaceré z nich vyvolali aj polemiky a celkovo prispeli k hodnotovej rekonfigurácii slovenskej literatúry. Prvý zväzok Výberu z textov zachytáva dnes už polstoročné rozpätie jeho literárnokritických aktivít (1969 – 2019). Autor do tohto výberu zaradil aj niekoľko doteraz nepublikovaných textov.