Peter Salner Books

Based on his own research within the Project VEGA 2/0099/11 Adaptation of the City Inhabitants in the Processes of Social Changes, Peter Salner, the researcher of the Institute of Ethnology of SASc in Bratislava looks for an answer to the question whether the processes in the past decades... číst celé

In Crossroads of Jewish Bratislava, the author identifi es several key junctures that determined the history of Jews in Bratislava between the 19th and 21st centuries, especially in terms of their culture and way of life. The fi rst part of the book (History) provides an overview of historical milestones, with a particular emphasis on the two totalitarian regimes (the Wartime Slovak State and Communist Czechoslovakia 1948–1989). The second part, entitled Dilemmas, examines the current situation of Jewish cemeteries, the consequences of the Holocaust, and the ongoing transformations of Jewish holidays. The author’s research leads to the conclusion that traditional manifestations of Jewish culture are being reshaped by factors of selectiveness, streamlining, and individualisation.

Aj keď kníh o holokauste, o jednej z najtemnejších etáp v novodobých dejinách ľudstva, vyšlo veľa, táto publikácia Petra Salnera je niečím výnimočná. Je totiž prepisom 142 výpovedí slovenských Židov, ktorí prežili hrôzy holokaustu a navyše sa odhodlali predstúpiť pred kameru a nechať na videozázname aspoň časť svojich neprerozprávateľných skúseností. Salnerova kniha sa pripája k obrovskému medzinárodnému projektu, vďaka ktorému sa od r. 1981 podarilo zhromaždiť už vyše 4 tisíc videosvedectiev z celého sveta. Vďaka tomu môžu dnes na univerzite v Yale mladí Američania počúvať príbehy aj slovenských Židov.

Mozaika židovskej Bratislavy je poskladaná z obrázkov medzivojnového obdobia, ale aj zo smutných spomienok na holokaust. Ilustrujú názorovú pestrosť židovskej komunity, i rôznorodosť kontaktov s inými etnikami a náboženstvami. Nebol by to však židovský pohľad, keby zdanlivo jednoznačný obraz pluralitnej, tolerantnej a multikultúrnej spoločnosti nezahmlieval (neraz nepríjemnými) pochybnosťami. Táto mozaika už nikdy nebude úplná. Počas holokaustu zahynula väčšina bratislavských Židov, ďalší hneď po oslobodení opustili mesto i krajinu. Zo spektra názorov úplne vypadli dve kedysi rozhodujúce zložky komunity. Stratili sa predovšetkým najpočetnejší ortodoxní veriaci, ich hodnoty, kultúra, spôsob života. V minulosti boli súčasťou bratislavskej každodennosti, dnes sú prejavom vzdialenej exotiky. Z mesta sa vytratili aj sionisti, ktorí hromadne odchádzali do Palestíny / Izraela. Práve tieto skupiny pred vojnou najviac reprezentovali židovskú komunitu. V Bratislave po roku 1945 ostali najmä sekulárni Židia. Ich spomienky na medzivojnové roky dnes predstavujú najdôležitejšie, neraz dokonca jediné kamienky do mozaiky židovskej Bratislavy.

Premeny židovskej Bratislavy po roku 1945 na základe spomienok, archívnych materiálov a dennej tlače mapujú vývoj židovskej komunity po holokauste, pričom voľne nadväzujú na knihu Mozaika židovskej Bratislavy. Jednotlivé kapitoly si všímajú rôzne témy a časové úseky. Ťažiskom je relatívne krátky časový úsek 1945-1953. Do tohto obdobia spadá emocionálne nesmierne náročné vyrovnávanie sa s fyzickými a psychickými dôsledkami holokaustu, ale aj hľadanie stratégií budúcnosti a sklamanie z reality komunistického režimu. Osobitnou kapitolou sú emigračné vlny 1945-1949, resp. po auguste 1968. Súčasťou knihy je ďalej vývoj religiózneho povedomia v podmienkach ateistickej ideológie, osudy religióznych dominánt (synagógy, cintorín Chatama Sofera) a perspektívy komunity po roku 1989.

Kniha sa zaoberá témami návratu židovskej identity a pamäti, obrazu povojnovej reality Židov v slovenskej spoločnosti, ŠtB a židovskej mládeže, emigrácie a postoju k domovu a mnohými inými.

Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.

Kniha vznikla pri príležitosti 75. výročia povstania väzňov v tábore smrti Sobibor a jeho následného zničenia. Sobibor má osobitný význam pre Slovensko, pretože tu bolo zavraždených najviac slovenských Židov. Autori, významní bádatelia, skúmajú aspekty existencie a zničenia tábora, ako aj súčasné reflexie holokaustu na Slovensku. Kapitolu o Lublinskej oblasti a Akcii Reinhard napísal izraelský historik David Silberklang. Poľský historik Tomáš Okleksy – Zborowski sa zameral na dejiny tábora, zatiaľ čo Sara Berger z Fondatione de la Shoah analyzuje páchateľov týchto zločinov. Slovenský historik Ján Hlavinka sa zaoberá deportáciami Židov zo Slovenska do Sobiboru. Dieter Pohl z rakúskej univerzity skúma páchateľov a retribúcie. Český historik Lukáš Přibyl priblížil dokumentáciu transportov z Protektorátu Čechy a Morava. Záverečné kapitoly, autori Peter Salner a Zuzana Panczová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, sa zaoberajú súčasnými reflexiami holokaustu na Slovensku a konšpiračnými teóriami. Kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu tejto smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska.

Bratislavčania Bratislavčanom o Bratislave - týmito slovami možno stručne zhodnotiť knihu Taká bola Bratislava. Päť bratislavských rodákov rôznych profesií, ale s rovnakým vzťahom k svojmu mestu zhrnulo do 12 kapitol poznatky, ktoré získali pčas svojho výskumu. Ako pramene slúžila odborná i memoárova literatúra, ale predovšetkým rozhovory s Bratislavčanmi. Z ich spomienok sa vytvára obraz mesta, ako si ho pamätajú z obdobia pred druhou svetovou vojnou.......

Osobný sprievodca židovským humorom. Židovský vtip ako faktor identity.

Monografia, predstavuje vstup do dôležitej, no na Slovensku nie dostatočne preskúmanej problematiky. Autori jednotlivých kapitol vo svojich textoch analyzujú rôzne aspekty komunikácie a vzťahov medzi generáciami v súčasných bratislavských rodinách, pričom svoje poznatky zasadzujú do komplexnejšieho rámca európskeho výskumu.Závery, ku ktorým dospeli, sú jednoznačné: generácie rodičov, detí a vnukov sa navzájom potrebujú. Chcú a musia kooperovať na úrovni spoločnosti, komunity alebo rodiny, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žijú v spoločnej domácnosti alebo bývajú oddelene. Každá generácia prináša do spoločného vzťahu vlastné skúsenosti, zručnosti, aj emócie. Fungujúca spoločnosť i rodina je výsledkom práve tejto spoločne zdieľanej rozmanitosti. Za najväčšiu výzvu pre budúce výskumy považujú autori zachytenie ambivalencie vzťahov a komunikácie medzi generáciami v súvislosti s konfliktami medzi nimi. Zistenia, ku ktorým dospeli, upozorňujú na zaujímavé trendy a súčasne otvárajú ďalšie otázky, ktoré bude potrebné preskúmať.

Spomienku na holokaust nemožno obmedziť na formálnu sondu do nie tak dávnej minulosti. Pochopenie jeho následkov vyžaduje nielen poznať osudy, počty a mená zavraždených. K následkom je potrebné zaradiť tiež, ako toto historicky relatívne krátke obdobie ovplyvnilo život preživších a ich potomkov. Ako sa zmenila židovská komunita? Koľko židovských tradícií stratilo nositeľov? A ako tieto straty (ne)vníma majoritná spoločnosť? Niekdajšie hrôzy zároveň varujú pred možným opakovaním. Veď pokusy rehabilitovať režim a vedúce osobnosti vojnového slovenského štátu predstavujú aj dnes aktuálny problém slovenskej spoločnosti.

Kniha o vzťahoch medzi komunistickou mocou a židovskou komunitou v rokoch 1945 – 1992. Autori sa opierajú o poznatky z historických, archívnych a etnologických výskumov, využívajú údaje z umeleckej a memoárovej literatúry a autentické spomienky pamätníkov, ktoré vytvárajú pestrý pohľad na povojnové obdobie až do roku 1992. Skúmajú situáciu v židovskej komunite krátko po oslobodení, po návrate židov, ako sa vyrovnávali s následkami holokaustu, ale aj ich kontakty s inštitúciami štátnej moci. Samostatné kapitoly sa venujú politickým procesom na Slovensku, sebaobranným reakciám židovských inštitúcií a jednotlivcov (emigrácia, „život s maskou“, lojalita), reflexiami šesťdesiatych rokov, obdobím normalizácie a situáciou židovskej komunity po novembri 1989.

Kremácia v židovskej komunite na Slovensku z pohľadu etnológie. Tradičný judaizmus akceptuje výlučne pochovanie pozostatkov do zeme a zásadne odmieta pohreb spopolnením. Napriek tomu v posledných desaťročiach sa stále častejšie stáva, že príslušníci židovskej komunity uprednostňujú kremáciu. Etnológ Peter Salner v tejto knihe na základe svojich výskumov priam detektívnym spôsobom analyzuje dôvody a následky tohto v minulosti zakazovaného a prakticky neznámeho trendu.

Etnológ Peter Salner sa pokúša definovať problémy židovskej komunity na Slovensku. V siedmich kapitolách prináša odborný (etnologický), ale aj osobný pohľad na problémy súčasnej židovskej kultúry. Zaoberá sa radosťami a problémami etnologického výskumu židovských tém, časom a rozdielmi v jeho vnímaní, dobrovoľnou aj vynútenou migráciou židovskej komunity. Rozsiahly priestor venuje reflexiám na obdobie holokaustu a komunistickej moci. Predmetom jeho výskumu sú osudy synagóg a cintorínov, ktoré ostali opustené po holokauste, premeny židovskej rodiny a sviatkov. V závere sa venuje židovskej identite, vrátane humoru, ktorý tvorí jej neodmysliteľnú súčasť.

História starého bratislavského židovského cintorína. Podrobné informácie a fotografie o realizácií projektu Chatam Sofer Memoriál.

Kolektivní monografie podává dějiny tzv. reálného socialismu prostřednictvím netradičně pojaté historie vybraných metropolí střední Evropy jak státního, tak národního významu (Praha, Varšava, Bratislava, Krakov, malé české město Písek), v komparaci s kapitalistickou Vídní, metropolí Rakouska. Analyzuje vysoce zajímavá dramata měst i jejich lidí, dramata, která se odehrávala pod příkrovem uniformní šedi a řízené unifikace. Budovatelské nadšení, ale i represe nového režimu vůči „nepřátelům“ jsou analyzovány na indikátoru národní a národně městské mytologie, jež vytvořily unikátní směsici s internacionální mytologií. (zdroj FHS UK)

Budúci rok v Jeruzaleme… Tieto slová Pesachovej hagady sa každoročne opakujú v židovských domácnostiach pri sederovej večeri, kde si pripomínajú vyslobodenie z otroctva. Budúci rok v Bratislave… Tieto slová sa stali zaklínadlom židovských emigrantov, ktorí opustili Slovensko po 21. auguste 1968. Našli si nové domovy v rôznych krajinách, postavili domy, zasadili stromy a vychovali deti, no časť ich identity zostala spojená s krajinou mladosti. Mnohí z nich sa opakovane vracali do „svojho mesta“, stretávali príbuzných a priateľov, obnovovali spomienky a ochutnávali jedlá, ktoré najlepšie chutia práve tam. Napriek tomu však nenašli atmosféru svojej mladosti, pretože v Bratislave zostala len hŕstka Židov povojnovej generácie, zatiaľ čo väčšina rovesníkov emigrovala. To viedlo k myšlienke Stretnutia mladých členov židovskej komunity pred rokom 1968. Niektorí sa rozhodli naplniť svoje túžby a zorganizovali stretnutie, pričom sa k nim pridávali ďalší dobrovoľníci. Spontánna skupina sa postupne premenila na kolektív so spoločným cieľom. V máji 2005 sa Bratislava stala dejiskom tohto Stretnutia. Kniha rozpráva o jeho prípravách, priebehu a emóciách, ktoré ho sprevádzali, a patrí všetkým, ktorí pomohli zmeniť sen na realitu.

Budúci rok v Bratislave... Tieto slová sú viac než len parafrázou každoročného pesachového požehnania. Stali sa názvom knihy, najmä však tmelom fóra židovských emigrantov, ktorí odišli zo Slovenska po auguste 1968. Nápad stretnúť sa opäť v miestach svojej mladosti sa dlho javil ako krásny, no nesplniteľný sen. Keď sa v máji 2005 napokon vytúžené stretnutie úspešne uskutočnilo, zdalo sa, že skupina stratila dôvody ďalšej existencie. Staré spomienky, nostalgia mladosti i nové priateľstvá, posilňované pravidelnými kontaktami cez internet však boli silnejšie. Po stretnutiach v Košiciach a na Táloch nasledoval spoločný týždeň v Izraeli. Tento pobyt i ďalšie aktivity fóra slovom aj obrazom dokumentuje kniha nazvaná Minulý rok v Jeruzaleme.

Monografia Židia na Slovensku po roku 1989 nedostala podtitul Komunita medzi budúcnosťou a minulosťou náhodou. Autor sa v nej usiluje priblížiť čitateľom komunitu, ktorá má "janusovský" rozmer. Jej príslušníci sa usilujú poznať a pochopiť, čo ich očakáva v dohľadných rokoch či desaťročiach a prispôsobiť sa tomu. Zároveň na nich neustále dolieha minulosť: vplyv slávnej aj ťažkej histórie, antisemitizmus, dôsledky holokaustu, viacnásobné násilné prerušenie, ale aj tlak ortodoxného judaizmu, ktorý pre mnohých dodnes tvorí etalón židovstva. Hoci v praxi väčšinou už nie je funkčný, určuje priebeh sviatkov či bohoslužieb, kultúru a spôsob života veriacich a do určitej miery ovplyvňuje aj ľudí, ktorí sa viery z rôznych dôvodov vzdali. Na margo toho pražský rabín Efraim Karol Sidon uviedol, že Žid "môže sa chovať ako chce, ale vždy bude vedieť, k čomu sa nehlási. Čo opustil. Kultúru, ktorú - márna vec - vytváral Pán Boh. A Žid sa musí rozhodnúť: buď sa vráti, alebo zostane mimo seba".

Komunita medzi vierou a realitou Kniha Petra Salnera prináša doteraz neznáme poznatky z prostredia židovských náboženských obcí na Slovensku po druhej svetovej vojne. Autor narába s doteraz nedostupnými archívmi ÚZ ŽNO, ktoré predstavujú jediný a jedinečný zdroj poznatkov o ich vnútornom fungovaní a usporiadaní. Tieto pramene okrem iného dokladajú aj snahu obcí (o niekedy márne) uchovanie zvyškov židovského kultúrneho dedičstva, či židovského spôsobu života v mnohých lokalitách na Slovensku. Dielo navyše ponúka autorov pohľad zvnútra, jidiškajt, ktorý interpretuje „židovské“ videnie vecí a je čitateľom pochádzajúcim z mimožidovského prostredia neznámy.

Autor o svojej najnovšej knihe hovorí: "S rôznymi aspektami židovskej problematiky sa stretávam prakticky od narodenia. Napriek tomu sa táto kniha nezakladá na spomienkach a tradíciách našej rodiny, hoci miestami určite preblesnú na povrch. Na základe dlhodobých výskumov židovskej komunity sa pokúsim priblížiť , ako sa vyvíjal individuálny a inštitucionálny vzťah k judaizmu od príchodu slávneho rabína Chatama Sofera do Bratislavy začiatkom 19. storočia až do súčasnosti. Dôraz pritom kladiem na situáciu po holokauste, pretože táto tragédia zásadne ovplyvnila ľudí, ktorí ju prežili. Zaujíma ma ich postoj k viere, čo zo svojej minulosti (ne)odovzdali potomkom, ale aj zmeny, ktoré priniesol november 1989."

Dialóg dlhoročných kolegov a priateľov. Monika Vrzgulová kladie zvedavé otázky Petrovi Salnerovi, aby si vzápätí úlohy vymenili. Spektrum otázok a odpovedí smeruje k tomu, čo vedia alebo si pamätajú o svojich predkoch, cez spomienky na bratislavské, resp. trenčianske prostredie v období detstva a dospievania, študentských rokov, no nechýbajú ani informácie o osobných záujmoch či názoroch, ktoré vyplývajú z ich dlhoročnej vedeckej práce. V dialógu sa postupne vynárajú asociácie, udalosti a súvislosti, ktoré si zdanlivo nepamätali alebo neuvedomovali a v rozhovore vyústia do prekvapivého poznania.

Tri rôzne pohľady na historické korene a súčasné reflexie vojnového slovenského štátu a holokaustu predstavujú dôležitý prínos k hlbšiemu poznaniu nedávnej minulosti Slovenska a jej presahov do súčasnosti. Napriek časovému odstupu, postupnému odchodu posledných svedkov doby, napriek dostupným historickým faktom, ostáva tento režim aj trištvrte storočia po jeho zániku stále aktuálnym problémom našej spoločnosti. Zuzana Panczová sa zaoberá Protokolmi sionských mudrcov a ich šírením v slovenskom prostredí. V tridsiatych rokoch 20. storočia prispel tento konšpiračný falzifikát k formovaniu antisemitskej propagandy a protižidovského zákonodarstva vojnového slovenského štátu a podieľal sa tak na tragických osudoch desaťtisícov jeho židovských obyvateľov. Daniel Luther sa zaoberá súčasnými reflexiami vyhnania príslušníkov českej menšiny, ku ktorému došlo na prelome rokov 1938 – 1939 už v prvých mesiacoch existencie vojnového štátu. Soňa Gyárfáš Lutherová reflektuje dôsledky arizačných zákonov, ktoré vstúpili do platnosti v roku 1940 a viedli k úplnému ožobráčeniu príslušníkov židovskej komunity na Slovensku.

Kniha "Židia na Slovensku: Povojnové generácie" prezentuje doterajšie poznatky z etnologických výskumov druhej a tretej poholokaustovej generácie, nevynecháva však ani prvú generáciu. Okrem úvodnej a záverečnej informatívnej časti je text rozdelený do troch blokov (Generácia prežitia; Deti holokaustu; Súčasnosť a budúcnosť komunity). S využitím metódy oral history autor absolvoval viac ako 70 hĺbkových rozhovorov, zameraných na témy ako osud rodičov počas holokaustu, identita, medzigeneračná komunikácia či prenos traumy. Vzhľadom na skutočnosť, že židovskú komunitu v uplynulých sto rokov negatívne zasiahli tri veľké emigračné vlny (deportácie v období holokaustu, „alija nádeje“ do Palestíny/Izraela krátko po oslobodení a reakcia na okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968) autor prináša aj poznatky a názory ľudí, ktorí zvolili toto riešenie, neprerušili však spojenie so Slovenskom.