Ján Smrek Book order (chronological)

Slovenský básnik a prekladateľ, do poézie vniesol nový životný pocit označený ako vitalizmus. V tejto malej zbierke predstavujeme výber z jeho ľúbostnej lyriky.

Ján Smrek vstúpil do slovenskej poézie začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia a dlhé desaťročia si udržiaval renomé najpopulárnejšieho básnika. Svedčia o tom opakovane vo veľkých nákladoch vydávané a ním samým zostavované knižné výbery Moje najmilšie a Maličká je báseň daktorá. Debutoval v roku 1922 zbierkou básní Odsúdený k večitej žízni, v ktorej reálny zážitok (život polosiroty, vojnová skúsenosť) prekryla vôľa napĺňať dobový kánon poetiky symbolizmu a dekadencie. Ozajstný vstup do poézie znamenala až jeho druhá zbierka Cválajúce dni (1925), kde rezignoval na aktuálne vzory a básnické klišé a začal tvoriť z vlastných podstát. Príkry obrat sa netýkal iba poetiky, ale aj životného pocitu. Od bolestínskeho sentimentu prešiel k vitálnemu životnému elánu.

V Smrekovej poézii zmyslového očarenia znie ľúbostná struna - a to od mladosti až do staroby- ako základný tón. Smrekov vzťah k žene - hoci sa v priebehu rokov menil, nadobúdal nové črty - má podstatný charakter. Žena je preňho trvalou inšpiráciou a jej predstava ho básnicky vždy znovu a znovu provokuje. Pritom ide v každom prípade o vzťah eroticky čistý a cudný. Tento výber z básnikovej tvorby je verejnosti málo známy, hoci tvorí integrálnu súčasť Smrekovho básnického diela a pozoruhodným spôsobom dokresľuje jeho ľúbostnú lyriku.

Výber z kníh: Poézia moja láska, Odsúdený k večnej žízni, Cválajúce dni, Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, Hostina, Studňa, Obraz sveta, Struny, Nerušte moje kruhy a z časopisov Národné noviny a Elán.

Smrekova publicistika bola zozbieraná pri príležitosti storočnice narodenia známeho básnika, redaktora a vydavateľa. Výber esejí, reportážnych pohľadníc, biografických miniatúr, poznámok a polemických odkazov neopakovateľným spôsobom dopĺňa obraz autora, zdôrazňuje aj menej známe črty jeho osobnosti, a tým spätne osvetľuje nezvyčajnú šírku jeho celoživotného diela. Druhý zväzok obsahuje esejistickú tvorbu z rokov 1935 - 1947. Výber a bibliografiu zostavil Miloš Kovačka, úvod napísal Milan Rúfus, doslov napisal Imrich Kružliak.... celý text

Smrekova publicistika bola zozbieraná pri príležitosti storočnice narodenia známeho básnika, redaktora a vydavateľa. Výber esejí, reportážnych pohľadníc, biografických miniatúr, poznámok a polemických odkazov neopakovateľným spôsobom dopĺňa obraz autora, zdôrazňuje aj menej známe črty jeho osobnosti, a tým spätne osvetľuje nezvyčajnú šírku jeho celoživotného diela.

Dielo je výberom približne z dvesto Smrekových básní.

Fantastické povídky, v nichž autor vystihuje vnitřní konflikty naplněné dramatičností, tajemstvím nebo bláznivými výstřednostmi. Poviedky: Uspávačka, Portrét, Noc, Pani Hermetová, Horla, Prípad jednéhorozvodu, Neznáma, Tik, Blázon ?, Vlasy, Ruka, On ?, Matka netvorov, Zjavenie, Pri mŕtvom, Vianočná poviedka, Vlk, Strach, Sny, Magnetizmus, Na vode, Doktor Héraclius Gloss. Prvé vydanie.

Po čitateľsky úspešnom výbere Moje najmilšie, ktorý vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ vyšiel vo viacerých vydaniach, národný umelec Ján Smrek predkladá ďalší reprezentačný výber zo svojej celoživotnej básnickej tvorby Maličká je báseň daktorá. Zaradil doň básne, ktorými chcedať nazrieť do svojho „vnútra“. Leitmotívom tohto výberu, odzrkadľujúceho básnikovo dielo, ktoré má ustálené miesto a podobu v našom literárnom kontexte, je viera v život, dôvera v človeka, v hodnoty, ktoré vytvára ľudstvo. Prejavujú sa často v maličkostiach, v detailoch, ktoré si ani neuvedomujeme a ktoré nám básnik vie odhaliť. Najmä cez prizmu lásky. Láska je mu kritériom hodnôt; aj v tých básňach, v ktorých sugestívne zobrazuje ťažké, tragické situácie a zaujíma k nim svoje stanovisko, dáva najavo, že spoločným menovateľom všetkých tragédií je absencia lásky. Básnik upiera zrak na pozitívne hodnoty, spod ich zorného poľa v rozličných obmenách ukazuje, že ustavične treba nachádzať a objavovať to, čo je v živote krásne, čo ho zušľachťuje a prečo hodno žiť. V predloženom výbere Ján Smrek očami zrelého básnika robí akúsi bilanciu svojej poézie. Na pozadí „básne maličkej“ hovorí o veľkých veciach. Uprednostňuje pritom básne vážne pred básňami hravými. Pri každom styku so Smrekovou poéziou si ju nielen sprítomňujeme, ale ju aj znovu objavujeme.

Kniha je výberom z autorových najznámejších básnických zbierok (napr. Cválajúce dni, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, Hostina a studňa a i.) a z jeho próz Poézia moja láska a Pražské roky.

Do tohto výberu zo Smrekových prekladov sme zaradili za Villoonov Veľký testament niekoľko Puškinových básni. Tento sled nezodpovedá chronológií Smrekovej prekladateľskej činnosti. Smrek sa totiž venoval hneď po práci na Veľkom testamente prebásňovaniu maďarskej poézie. Puškina sme zaradili za Villona len preto, aby sme neporušili historické aspekty literárneho vývinu a tým aj chronológiu básnických systémov v tomto Smrekovom výbere prekladov.

Výber z kníh: Odsúdený k večitej žízni, Cválajúce dni, Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, Hostina, Studňa, Obraz sveta, Struny, Nerušte moje kruhy.

Prvý zväzok zberateľsky atraktívnej edície Intímne kresby majstrov. Pilotný diel predstavuje exkurziu do sveta kresieb Mikuláša Galandu sprevádzanú lyrikou Jána Smreka...

Adam v škole nesedel, abecedu... Nádherné a jednoduché veršíky na písmenká abecedy doplnené ilustráciami Vladimíra Machaja.

V tejto autobiografickej knižke vyjadril svoje životné skúsenosti, ako aj náhľady na umenie a poéziu. Dielo zachytáva poprevratové obdobie básnikovho života a slovenského kultúrneho diania. Ján Smrek tu postupuje chronologicky. Podrobne osvetľuje svoj vstup do literatúry, žurnalistiky, aktívne pôsobenie v Modre, Martine, Bratislave a v Prahe. Autor sa vyjadruje k problémom a postupnému rozvoju slovenskej kultúry po vzniku Československa.

Zbierka poézie obsahujúca nasledujúce básne: Nerušte moje kruhy, Stromy, Odstup, Zátišie, L-ova smrť, Flagelant, Neviditeľným atramentom, Spievajúca loď, Básnika vídam, Slnečný list Jevgenijovi Jevtušenkovi, Krásna hra.

Básnická zbierka popredného literárneho barda.

Nové vydanie viacerých autorových básnických zbierok. Obsah:Cválajúce dniBožské uzlyIba očiBásnik a ženaZrno.

Autorova výborná zbierka, v ktorej sa už v zrelom veku vracia do svojich mladých liet, ale nepodlieha nostalgii, skôr svoje smútky prekonáva radosťou, stíšené zamyslenie s erupciou vášne: "Tóny týchto strún znovu počúvame a znova zvučia v nás".

Báseň je zo školského prostredia. O tom ako sa školákovi Jankovi spraví v zošite machuľa...

Set in 11th-century Spain, this tragicomedy explores themes of honor, love, and conflict through the story of the legendary hero El Cid. With a rich backdrop of historical and cultural significance, the play sparked intense debate over dramatic conventions, particularly during the Querelle du Cid. Despite its acclaim and popularity, it faced criticism from the Académie française for deviating from classical unities. Corneille’s work remains a pivotal piece in the evolution of French theater, blending emotional depth with societal commentary.

Obraz sveta /1958/ vydané za ideologického oteplenia starého režimu, v mnohých básniach už to cítiť a opať sa rozpísal o ženských kladoch - Ak dovolíte, Úsmev, Dve nohy...

Hostina /1944/ zbierka, po ktorej už Smrek nebol tým optimistom ako v predošlých zbierkach, z jeho básni sa vytratil ľahký krok, ktorý si držali, zmizla a už nikdy sa nevrátila veselosť zo života. Zamerané sú na obranu historických hodnot, idelálov ľudskosti.. Neskoršie ešte zložil zopár ľúbostných básní, to však bolo až po vojne a aj tie boli nejak smutné, či poznačené trpkosťou...

Od Villonovej smrti ubehlo vyše pätsto rokov. Dokonale preverilo práve pri Veľkom testamente výrok Paula Eduarda, že básník je ten, ktorý inšpiruje, a nie ten, ktorý je inštirovaný. Ak niečím Villon dosiaľ naozaj ,,inšpiruje" moderného čitateľa, tak iste predovšetkým tým, že je v jehopoézii prítomný celý človek.

Zv. I. obsahuje zbierky Cvalajúce dni a Božské uzly.

Studňa /1945/ je tu citiť pátos dejín, konštrukcia básní je mohutná, básne majú až lavínovitý spád, vytratila sa z nich posledná ľahkosť predtým tak príznačná pre Smrekove pero. Básne sú alebo výčitkou, alebo buditeľským chválospevom na vlasť, či lásku, za ktorú sa treba postaviť...

Zrno /1935/táto zbierka je jedna z najosobnejších, cítiť tu priľnutie k "rodnej hrude", je tu najviac básní ktoré majú v názve slovko pieseň a jedná sa o oslavu vlasti, rodniska, úrody, citiť tu, že Smrek sa konečne usadil a založil rodinu - nad Európou sa sťahujú vojnové mračná a Smrek spieva s plna hrdla o krásach svojej vlasti... Básne napr.: Pieseň z horskej dediny, Pieseň márnotratného syna, Na cestách poľných, ale i V krčme

Básnik a žena /1934/ Tento raz nejde o emociálne vzplanutia pri pohľade na ženu, ale o ucelený básnický rozhovor medzi básnikom a neznámou kráskou, s ktorou sa náhodne zblížil a vedie dialog o vzťahu muža a ženy...

Iba oči /1933/ Aj tu stavia autor verše na zážitkovosti a zmyslovosti, aj tu dáva prednosť konkrétnym obrazom a nie abstrakciám - motívy lásky a práce, civilizačné opojenie a opojenie z prírody, mesta i dediny...

Táto zbierka je smutným výkrikom na čas vojny a odpoveďou na dobový pesimizmus Európy. Jednou z mála básní, ktorá aspoň končí s náznakom optimizmu je "Dnes milujem svoj deň"...