Nejsem žádný intelektuál, říkal o sobě Jan Rybář. O světlých i stinných stránkách životatak vypráví přímo a bez zbytečných ohledů. Dnes již zesnulý jezuita patří ke svědkům dramatických událostí 20. století. Pamatuje hrůzy 2. světové války, nástup komunistické totality, vězení a permanentní dohled StB. Pamatuje ale také naděje, které vzbudil 2. vatikánský koncil, a návrat svobody v roce 1989. Evangelijní svobodu a humor si nenechal vzít... Kniha získala 1. místo v anketě Dobrá kniha 2016.
Nejsem žádný intelektuál, říká o sobě P. Jan Rybář. Možná právě proto vypráví o světlých i stinných stránkách života přímo a bez zbytečných ohledů. Pětaosmdesátiletý jezuita patří k posledním svědkům dramatických událostí 20. století. Pamatuje hrůzy II. světové války, divoké odsuny, nástup komunistické totality, vězení a permanentní dohled StB. Pamatuje ale také naděje, které vyvolal II. vatikánský koncil, a návrat svobody v roce 1989. A evangelijní svobodu a humor si při vší pokoře nenechá vzít, ba naopak rád je bude sdílet se všemi čtenáři.
Podtitul: 50 reportáží o přelomu století Reportáže z míst válečných či národnostních konfliktů, které doprovázejí neklidný přelom 20. a 21. stol., (rozpad sovětského bloku, pád totalitních režimů, rozmach mezinárodního terorismu atd.) Příběhy lidí zasažených důsledky násilí či teroru.
Aký rozdiel je medzi prirodzeným (intuitívnym) a formálno-logickým usudzovaním? Sú všetky logické chyby zlé? Aké postupy (heuristiky) používa intuitívne usudzovanie? Prečo sú hybnou silou rozvoja intelektu sociálne vzťahy? Aké komunikačné riziká sú spojené s informáciami získanými prostredníctvom svedectva? Na základe čoho vieme odhadnúť, čo sa deje v mysli iného? Prečo sa etnické klasifikácie zásadne líšia od iných sociálnych klasifikácií, napríklad profesijných či športových? Práve na tieto otázky hľadajú odpovede autori knihy Sociálna inteligencia. Prvú časť knihy tvoria preklady prác renomovaných zahraničných autorov (D. Kahneman, G. Gigerenzer, N. Humphrey a D. Sperber). Druhá časť knihy obsahuje príspevky domácich autorov (J. Bašnáková, M. Filko, M. Kanovský, V. Kvasnička, E. Pauková, J. Pospíchal a J. Rybár). Sme presvedčení, že kniha môže pomôcť vedeckým pracovníkom a študentom počítačovej vedy, psychológie, antropológie, ekonómie a ďalších prírodných a sociálnych vied zorientovať sa v danej oblasti. Dúfame, že poslúži aj všetkým, ktorí sa chcú bližšie oboznámiť so súvislosťami medzi intuitívnym usudzovaním a sociálnou inteligenciou.
V kognitívnej vede koexistujú tri hlavné paradigmy: symbolová, konekcionistická a stelesnená kognícia. Symbolová paradigma porovnáva myseľ s digitálnym počítačom, ktorý manipuluje so symbolickými reprezentáciami. Konekcionistická paradigma modeluje kognitívne funkcie pomocou umelých neurónových sietí, inšpirovaných mozgom. Stelesnená kognícia zdôrazňuje senzomotorickú inteligenciu a ukotvenosť kognície v materiálnom a sociálnom prostredí. Hoci sa tieto paradigmy vyvinuli v rôznych obdobiach, navzájom sa dopĺňajú a stimulujú, čo ovplyvňuje riešenie aktuálnych problémov v rôznych oblastiach výskumu. Autori monografie sa zaoberajú témami ako vývin kognície, mentálna kauzalita, intuitívne usudzovanie a povaha centrálnych kognitívnych procesov. Využívajú širokú škálu metód, od teoretických analýz po experimentálne metódy, čo odráža interdisciplinárny charakter kognitívnovedného skúmania. Autorský tím tvoria filozofi, psychológovia a informatici, čím sa zabezpečuje komplexný pohľad na skúmané problémy.
