Ján Šafin Books

Monografia hovoriaca o dejinách byzantského myslenia. Všestranný ruský mysliteľ 20. storočia Lev Nikolajevič Gumilev /1912-1992/, ktorý sa vo svojom pohnutom živote venoval mnohým odvetviam ľudského poznania, rozpracoval svojho času globálnu koncepciu svetovej histórie ako vzájomného pôsobenia národov /etnosov/, ich formovania, vzostupu a úpadku. Štruktúra týchto etnosov je mozaická, všetky v sebe obsahujú rozličné plemená /kmene/, sociálno-právne korporácie, subetnické skupiny /napr. obyvateľov prímoria, kozákov, staroobrjadcov u Rusov, highlanderov a lowlanderov u Škótov a pod. Súčasne sú tieto etnosy zahrnuté do širších systémov, tzv. superetnosov. Vytvárajú veľké civilizačné okruhy, akési zmysluplné jednotky historického skúmania.

Dejiny Chazárie predstavujú nielen dychberúci príklad vzostupu židovského života a koncepcie sveta v stredoveku, ale po prvýkrát od doby, keď Židia prišli o svoju krajinu, chrám, kňazstvo, obety, politickú samostatnosť či aspoň akúsi autonómiu (v 70. roku prvého storočia kresťanskej éry), aj pokus o vybudovanie vlastnej štátnosti. V tomčase, keď boli židia prenasledovaní prakticky vo všetkých krajinách kresťanskej Európy, Chazarský kaganát pre nich slúžil ako maják nádeje. Historici, ako napríklad Kevin Alan Brook, tvrdia, že židia tam mali možnosť prekvitať vďaka tolerancii chazarských vladárov, ktorí pozývali byzantských a perzských židovských utečencov, aby prišli žiť do ich kaganátu. Údajne pod vplyvom týchto utečencov Chazari uvideli v židovskej relígii – judaizme pre seba prijateľné náboženstvo a mnohí začali túto vieru prijímať. Brookov optimistický pohľad nie je osamotený ani výnimočný. Problém je však v tom, že predstavuje skôr populistický než reálny pohľad na Chazarov a ich kaganát. Skutočnosť je jednoducho iná... Kto teda sú títo Chazari? Len prehnane mystifikovaný národ, ktorý sa ocitol na priesečníku starých kultúr po dlhom putovaní z východných stepí? Trinásty kmeň umelo vklinený medzi potomkov Jakubových? Turkický nomádsky národ, akých sa preháňalo po území Eurázie veľmi veľa, a ktorý sa z akýchsi tajuplných dôvodov ocitol v takom tesnom spojení so židovským národom, že dodnes sa nedá spoľahlivo povedať, či jeho hornú vrstvu reprezentovali skutoční – genetickí Židia, alebo na judaizmus obrátená chazarská elita nežidovského pôvodu, či celkom nové etnikum, ktoré vzišlo z premiešania týchto etnických skupín? Kto Chazari v skutočnosti boli, nevie nikto presne povedať. Celé je to skomplikované i tým, že základný dorozumievací prostriedok človeka – jazyk – sa v prípade Chazarov nezachoval. A tak chazarská téma bez náležitého vysvetlenia aj naďalej zostáva s nálepkou „TOP SECRET“. To však nezabránilo faktu, že „chazarská otázka“ nielenže nezmizla zo scény dejín, ale naopak, dnes o to viac silnie.

Osobitnú kapitolu pri štúdiu chazarskej otázky predstavujú vzťahy medzi Chazarským kaganátom, Byzanciou a Kyjevskou Rusou. Pritom nemáme na mysli iba historické príbehy, ktoré sa odohrali v 9. až 11. storočí, ale aj tie pomerne nedávne vrátane ich súčasných konzekvencií. Táto otázka má výsostne geopolitický charakter s presahom do súčasnosti. Ide o udalosti, ktoré prebiehajú na území, kde sa pred viac ako tisíc rokmi nachádzal Chazarský kaganát – južná Ukrajina a južné Rusko, Novorusko a Krym – ako aj tie, ktoré sa odohrávajú v Izraeli a pásme Gazy. Všetky navzájom úzko súvisia. Nejeden bádateľ nie neodôvodnene tvrdí, že práve otázka obnovenia Chazarského kaganátu je v celom tomto procese zásadná. Nemôžeme sa preto čudovať, že mnohí vidia podstatu chazarskej témy v konšpirácii, celosvetovom sprisahaní, hlbinnom štáte (deep state), zajačej nore, ceste krta a pod. Údajne je potrebné hľadať príčiny tragických procesov predovšetkým na území niekdajšieho Sovietskeho zväzu. Je to však naozaj tak? Alebo sú to iba výplody chorej mysle a neznalosti dejín? Ak všetko chceme lepšie pochopiť, musíme sa vrátiť do minulosti, neraz ďalekej, zložitej a vonkoncom nie jednoznačnej. info z obchod.infovojna.bz

Slovo okultný pochádza z latinského „occultus“ a obsahuje v sebe ideu o skrytých a tajomných predmetoch, o ktoré záujem rastie v posledných rokoch neobyčajne rýchlo. Doslova priamo pred našimi očami. A tak sa okultný vplyv z podzemia dejín dostáva stále zrejmejšie na povrch a svojou pavučinou pokrýva takmer celú ľudskú spoločnosť. To,čo sa dnes deje v oblasti politiky a kultúry, doslova núti premýšľať nad okultnými vlnami, čo zalievajú svojím tichučkým zhubným vplyvom veľkú časť kedysi kresťanského sveta. Martin Ibn, niekdajší administratívny tajomník parapsychologickej nadácie a autor kníh Pasca Satana a Nebezpečenstvo okultizmu, charakterizuje rastúci záujem o okultné javy takto: „Okultné praktiky a parapsychologické javy dnes pohltili milióny Američanov... K takémuto rozvoju prispievajú dva stimuly masovej povahy. Jednou z nich je pestovanie drog, čo prebúdza záujem o túto oblasť ako o „nenarkotický let, ktorý je dosahovaný cestou meditácie a jej podobnými metódami, a tiež ako príležitosť na posilnenie pocitu sily, prevahy vedomia nad hmotou a udalosťami, ktoré sú vyvolávané drogami“. Po druhé: celá séria populárnych filmov vyvolala množstvo vĺn zapojenia sa do okultnej a pseudookultnej praxe. S objavením sa filmu Rosemaryino dieťa, ktorý zobrazuje narodenie diabolského dieťaťa, došlo k prudkému nárastu čarodejníckej praxe: v Exorcistovi démonická posadnutosť a exorcizmus boli ukázané pomerne desivým spôsobom miliónom ľudí. Pritom s touto témou súvisí aj veľa ďalších filmov a televíznych relácií“, ktoré, žiaľ, nie sú jediným prostriedkom šírenia „okultného“ v kultúre a spoločnosti. Iným dôležitým „médiom“ je delirická hudba, psychotické videoklipy, počítačové hry, ale aj knihy, časopisy a iné prostriedky „poučenia a zábavy“, ktoré sú doslova preplnené okultnou symbolikou. Jednoducho je stále jasnejšie, že okultizmus prenikol a naďalej preniká do všetkých vrstiev spoločnosti. Všade, kde sa len pozriete － od prostriedkov médiálnej informácie až po obchody s potravinami...

Kniha HĽADANIE BOŽSTVA. Rôznych náuk a náboženstiev je síce veľa, avšak nielen že všetky pojednávajú o tom istom, aj keď sa môžu javiť identicky. Priamo alebo nepriamo, približne alebo adekvátne prispôsobivé k úrovní a okoliu; všetky hlásajú jedinú a totožnú pravdu. Autor, teológ Ján Šafin tak ponúka krásnu filozofickú prechádzku na ceste za hľadaním Božstva. Kľúčovým slovom knihy HĽADANIE BOŽSTVA je „gnozis“ teda poznanie. Vznik a učenie gnosticizmu charakterizuje neobyčajne zložitá, historicko-mýtologická mozaika, v ktorej si svoje miesto našli staré mýty, religiózne učenia, kulty a predstavy pohanov, prekrútené chápanie a interpretácia Biblie, i rozmanité filozofické smery. A nie je na tom nič udivujúce. Veď vstupovanie pohanov do cirkvi v ranom kresťanskom období bolo neraz príchodom ľudí vnímajúcich pravdu ako mozaiku mnohých a rovnocenných právd. Pre nich sa už pred objavením kresťanstva spájali všetky plány bytia do uzavretej, celostnej, organickej jednoty.