Ladislav Vrteľ Books

Historické vedy, vrátane sfragistiky, sú ovplyvnené vývojom v jednotlivých krajinách, no nemali by byť obmedzené geografickými a jazykovými hranicami. Tvorcovia Medzinárodného sfragistického slovníka z roku 1990 si to uvedomili a snažili sa podporiť medzinárodnú vedeckú spoluprácu. Adaptovaný a ilustrovaný preklad slovníka do slovenčiny, češtiny, poľštiny a maďarčiny vznikol pod záštitou Výboru pre sfragistiku Medzinárodnej rady archívov a pôvodne vyšiel v Ríme. Obsahuje preklady hesiel aj do bieloruštiny, nemčiny, španielčiny, francúzštiny, angličtiny, taliančiny, litovčiny, nórčiny, holandčiny, portugalčiny, rumunčiny, ruštiny, švédčiny a ukrajinčiny. Slovník nie je len mechanickým prekladom francúzskeho textu; mnohé heslá boli definované nezávisle, pričom sa zohľadnila systematika a význam pojmov vo francúzštine. Veríme, že táto terminológia prispeje k slovenskému súpisu pečatí, pečatidiel a typárií v štátnych archívoch. Kniha má modrú plátennú obálku, je ilustrovaná a obsahuje tri farebné záložky.

Heraldické symboly je prebohato ilustrovaná a užitočná príručka, ktorá odhaľuje skryté významy erbových znamení a poučuje o heraldickom vyjadrovaní cností. Publikácia Ladislava Vrteľa, vydaná vo vydavateľstve SAV VEDA, sa zaoberá praktickým dôvodom vzniku erbov, ktorý spočíval v potrebe rýchlej vizuálnej identifikácie rytierov v boji. Erb sa však stal aj grafickým vyjadrením mena v čase mieru. Výber znamenia do erbu bol vždy premyslený, avšak mnohé motívy sa nezaznamenali, čo viedlo k zabudnutiu. Chýbajúce záznamy nahradili erbové legendy, ktoré poskytovali fantastické odpovede na otázku „prečo je erb taký, aký je“. Bez ohľadu na pôvod týchto informácií má symbolika erbu nadčasový význam, vyjadrujúci cnosti nositeľa. Kniha obsahuje tezaurus heraldických symbolov s 163 najdôležitejšími znameníami a register cností s odkazmi na ich symboliku. Každý symbol je doplnený farebným obrázkom a dobovými rytinami erbov. Táto publikácia nadväzuje na predchádzajúce dielo v edícii Libelli heraldici, ktoré čitateľa uvádza do fascinujúceho sveta heraldickej symboliky.

Rozprávanie o slovenskom znaku. Autor tejto publikácie sa pokúsi objasniť, čo všetko sa muselo v tisícročí od 9. do 19. storočia odohrať, aby mohla Slovenská národná rada v septembri 1848 tento symbol vyhlásiť za symbol Slovenska a Slovákov, a čo nasledovalo počas ďalšieho takmer poldruha storočia, kým 1. marca 1990 Slovenská národná rada obnovila jeho používanie.

Kniha popredného slovenského heraldika prináša ucelený pohľad na zložité obdobie rokov 1938 – 1945 a jeho odraz v početných návrhoch heraldického vyjadrenia novej politickej reality v jednotlivých častiach rozbitého Československa. Všíma si zároveň aj používanie československej a slovenskej symboliky v druhom odboji. Popri kritickom texte, odvolávajúcom sa na archívne pramene zo slovenských aj českých archívov, prináša tiež bohatú obrazovú dokumentáciu. Unikátny je najmä katalóg nerealizovaných grafických návrhov štátneho znaku, vlajky, pečate, ako aj návrhov na štandardu prezidenta Slovenskej republiky z roku 1939, ktoré boli dosiaľ celkom neznáme. Kniha významne posúva naše poznanie zákulisia tvorby štátnych symbolov tohto obdobia a pridáva tak nášmu pohľadu naň nečakaný nový rozmer.

Dielo právnika Bartola zo Saxoferrata – Tractatus de insigniis et armis je súpisom základných pravidiel tvorby a používania erbov z polovice 14. storočia. Prvý preklad do slovenčiny (podľa benátskej prvotlače z r. 1472, uloženej v Archíve Košického arcibiskupstva) urobila Mária Munková a heraldik PhDr. Ladislav Vrtel ho opatril bohatými poznámkami a predovšetkým zasvätene komentuje jeho ustanovenia. Napriek storočiam, základné princípy používania rodových erbov ale aj „firemných značiek“ Bartolo sformuloval tak právnicky precízne a jasnozrivo, že sú základným princípom s ich narábaním a ochranou i dnes... hoci málokto si uvedomuje ich pôvod. Knihu predkladáme odbornej i laickej verejnosti, záujemcom o pátranie po koreňoch vlastného rodu, túžiac spoznať, či ich predkovia, trebárs remeselníci, mali svoj erb. Rodový znak totiž nebol len prideľovanou výsadou, ako sa to často traduje. Bartolo priamo hovorí: „Niektorí však prijímajú erby a heraldické znamenia z vlastnej vôle, a tak je potrebné skúmať, či im je to dovolené, a ja usudzujem, že to dovolené je. Veď ako boli vynájdené mená na rozoznávanie ľudí, tak aj tieto znamenia boli vynájdené na tento účel.“

VII. zväzok koncepčne i obsahovo nadväzuje na prvých šesť zväzkov heraldického registra. Na rozdiel od doterajších zväzkov kvantitatívne nadväzuje na prvých šesť zväzkov heraldického registra. Tu sa výraznejšie prezentujú popri erboch miest a obcí aj erby občianske a inštitucionálne. Spolu všetkých sedem zväzkov už zverejňuje 3 138 symbolov, erbov a vlajok našich miest, obcí a samosprávnych krajov, ako inštitúcií a osôb. Ťažiskom tohto zväzku sú opäť erby a vlajky 280 obcí a ich častí a v záverečnej časti diela sa zverejňuje 80 občianskych erbov, ako aj erbov inštitúcií, podnikateľských subjektov, občianskych združení, škôl, archívov, fár atď. Keďže VII. diel nie je posledným zväzkom základnej série Heraldického registra SR, chceme vyjadriť nádej, že v roku 2010 - 2011 sa spracuje a tlačou vydá aj VIII. zväzok základnej série a zdá sa, že nie záverečný.

Úspešne sme zavŕšili prvý polčas náročného edičného projektu, ktorý má v celkovo šesťzväzkovej sérii sprístupniť úplný súbor heraldických symbolov miest, obcí, korporácií i jednotlivcov, ktoré sú registrované na Ministerstve vnútra SR.

Práca renomovaného slovenského heraldika približuje byzantský pôvod dvojitého kríža, jeho predheraldické vývojové obdobie, ako aj jeho neskoršie významné postavenie v panovníckej symbolike stredovekého Uhorska a neskôr aj v štátnej symbolike Habsburskej monarchie. Osobitne si všíma jeho vzťah k Slovensku, proces, vďaka ktorému sa v 18. storočí stal všeobecne akceptovaným symbolom Horného Uhorska Slovenska a následne slovenským národným erbom. Ukazuje, ako od roku 1848 predstavitelia národného hnutia každý svoj politický štátoprávny projekt vyjadrovali aj určitou heraldickou predstavou o svojej existencii vo viacnárodnom štátnom útvare. Sleduje zvýraznenie slovenskej symboliky aj na bojových zástavách a odznakoch československých légií a mimoriadny podiel Milana Rastislava Štefánika na tvorbe symboliky prvého československého odboja. Práca odhaľuje historické pramene súčasnej štátnej symboliky Slovenskej republiky a podľa odborných posudkov vysoko prevyšuje všetko, čo bolo na danú tému napísané. Na knihu nadväzuje ďalšia pripravovaná publikácia autora, sledujúca vznik a vývoj československej a slovenskej štátnej symboliky v rokoch 1918 1993.

Po Heraldickom katechizme a Heraldických symboloch vychádza tretia z heraldických príručiek vydávaných v edícii Libelli heraldici. Heraldica sanctorum - čiže slovné, ale tiež obrazové poučenie o heraldickom vyjadrení Najsvätejšej trojice, Panny Márie, ako aj o zobrazovaní a rozpoznávaní jednotlivých svätcov v erboch. V stredoveku v čase rozkvetu, heraldiky a všeobecného používania erbov, prežívala jeden zo svojich vrcholov aj úcta k svätým. Zobrazovali sa v nespočetných výtvarných, maliarskych, sochárskych či zlatníckych dielach. Keďže skutočnú ľudskú podobu svätcov nik nepoznal, umelci ich odlišovali pridávaním atribútov, predmetov, ktorými sa navzájom odlišovali. Napríklad k postave apoštola Petra sa pridávali kľúče, k postave svätej Kataríny Alexandrijskej zlomené koleso. Tieto atribúty sa ukázali ako veľmi funkčné aj v heraldike: ak sa v erbe mal znázorniť niektorý svätec, zastúpil ho jeho atribút. Svojho patróna mala každá fyzická osoba( jednotlivec či rod), právnická osoba (cech, univerzita, rád), každá lokalita (mesto, obec, región), každý stav (panny, vdovy, deti, invalidi), každé remeslo (tesári, baníci, vinohradníci), každé povolanie ( právnici, vojaci, profesori).