Matej Medvecký Books

Kniha sa zaoberá životom Imricha Suckého, vedúceho detektívnej skupiny protikomunistického oddelenia Ústredne štátnej bezpečnosti. Sucký pracoval na policajnom spravodajstve už počas 1. ČSR a podieľal sa na závažných prípadoch, ako bol prípad maďarského špióna Vojtecha Tuku či odhaľovanie sovietskej špionáže v zbrojovkách. Počas Slovenskej republiky 1939 – 1945 sa zúčastnil na zásahoch proti komunistickej ilegalite, pričom "rukami" mu prešlo množstvo neskorších komunistických funkcionárov, ako Viliam Široký a Gustav Husák. Získal závažné poznatky, ktoré mohli mnohých kompromitovať. Po obnovení Československa ho ľudový súd odsúdil na krátky trest, keďže viacerí svedkovia odmietli svedčiť. V roku 1948 emigroval do Viedne, no československá rozviedka ho v septembri 1957 uniesla. Dôvodom bol pokus šéfa ÚV KSČ Antonína Novotného a ministra vnútra Rudolfa Baráka využiť Suckého výpovede na kompromitáciu predsedu vlády Viliama Širokého. Sucký počas výsluchov poskytol obsiahle výpovede, ktoré ohrozili mnohých funkcionárov režimu, čo viedlo k rozhodnutiu straníckeho vedenia nezverejniť informácie o prípade. Po amnestii v roku 1968 opustil väzenie a znovu emigroval do Rakúska, kde na začiatku 70. rokov zomrel.

Siedmy zväzok Vojenských dejín Slovenska uzatvára projekt realizovaný od roku 1993 na Vojenskom historickom ústave Bratislava. Kniha je rozdelená do troch kapitol, pričom každá sa zaoberá kľúčovými vnútropolitickými udalosťami a ich vplyvom na vojenské dejiny Slovenska. Prvá kapitola sa sústreďuje na vojenské aspekty normalizácie v rokoch 1968 – 1971, ktorá nasledovala po potlačení pražskej jari. Problematiku života v armáde od roku 1968, nesúvisiacu priamo s normalizáciou, autori zahrnuli do úvodu druhej kapitoly, ktorá pokrýva obdobie 1971 - 1989. Druhá kapitola, najrozsiahlejšia, analyzuje vojenský vývoj na Slovensku počas normalizačného režimu až do jeho pádu v novembri 1989, pričom je zasadená do kontextu vzťahov medzi ZSSR a USA v oblasti vojenskej bezpečnosti. Tretia kapitola sa zameriava na dynamické obdobie od novembrovej revolúcie po vznik samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993, pričom zachytáva prevratné zmeny v armáde a vojensko-politické otázky súvisiace s novou bezpečnostnou architektúrou v Európe. Autori sa snažia vyvážiť slovenský a československý prvok, pričom sa zohľadňuje aj význam spoločného štátu. Kniha obsahuje vyše 250 historických fotografií, plagátov, novinových výstrižkov a tabuliek, vrátane prehľadu obsadenia dôležitých funkcií v čs. armáde na Slovensku v rokoch 1968 – 1992.

Zborník Slovensko medzi 14. marcom 1939 a salzburskými rokovaniami pripravilo vydavateľstvo Universum spolu s Filozofickou fakultou PU. Obsahuje 32 obsiahlych štúdií ku krátkemu, ale zložitému obdobiu v existencii vojnovej Slovenskej republiky.

Prehľadne štruktúrovaná kolektívna publikácia „Práca – česť, robota – povinnosť“. Vojensky organizované pracovné jednotky Židov na Slovensku v rokoch 1939–1943 nadväzuje na práce vojenských historikov o Pracovnom zbore národnej obrany vojnovej Slovenskej republiky a VI. robotnom prápore Pracovného zboru a prináša mnohé nové poznatky a analýzy v širšom kontexte tzv. riešenia židovskej otázky na Slovensku. V prvej kapitole sa Eduard Nižňanský a Igor Baka zaoberajú problematikou židovských pracovných a koncentračných táborov a stredísk na Slovensku v rokoch 1938–1945. V nasledujúcej Oldřich Pejs a Igor Baka približujú postavenie Židov vo vzťahu k slovenskej brannej moci v rokoch 1939–1940 (vyradenie Židov z brannej moci, žiadosti o výnimku, formovanie pracovných jednotiek Židov). Milena Balcová sa zaoberá Pracovným zborom národnej obrany v rokoch 1941–1945 (vznikom zboru v kontexte rozsiahlej reorganizácie slovenskej armády, organizáciou zboru, početným stavom jednotlivých súčastí, výcvikom a podobne, s dôrazom na židovských a rómskych príslušníkov VI. robotného práporu). Matej Medvecký a Peter Kralčák v ďalšej kapitole mapujú postavenie Židov v VI. robotnom prápore – organizáciu a dislokáciu práporu, rozsah a jednotlivé formy pracovného nasadenia a životnú úroveň (podmienky ubytovania, stravovanie, zdravotná starostlivosť). V nasledujúcej časti sa Igor Baka zaoberá podielom armády na technickej príprave a realizácii prvej etapy deportácií Židov v roku 1942. Analyzuje skutočnosti, ktoré zachránili Židov zo VI. robotného práporu pred transportom do nacistických vyhladzovacích táborov a tiež rozoberá situáciu Židov a nálady v VI. robotnom prápore počas tohto tragického času. Posledná kapitola Tamary Janecovej je interdisciplinárnou analýzou výnimočného povojnového románu Šiesty prápor, na stráž! slovenského spisovateľa židovského pôvodu Emila F. Kniežu. Napriek umeleckému charakteru diela podčiarkuje jeho istú dokumentárnu hodnotu a zameriava sa na témy každodennosť, deportácie a vzťahy. Vedecky koncipovanú kolektívnu prácu priebežne dopĺňajú fotografie a v závere rozsiahly zoznam použitých zdrojov a menný register.

Editor: Marek Syrný ; autori: Mária Badinská a 15 ďalších: - Goněc, Vladimír - Hruboň, Anton, 1989 - Koura, Jan - Križalkovičová, Zuzana - Mazurkiewicz, Anna - Medvecký, Matej - Michálek, Slavomír, 1961 - Nekola, Martin, 1978 - Podolec, Ondrej, 1975 - Raška, Francis - Segeš, Dušan, 1977 - Prando Šušová, Patrizia - Tomek, Prokop,1965 - Vajda, Barnabás

Politické zmeny v rokoch 1945-1948 a ich dopad ma povojnovú spoločnosť.

V júni 2006 zorganizoval Ústav pamäti národa odborný seminár Posledné a prvé slobodné (?) voľby – 1946, 1990. Jeho výsledkom je tento zborník.Úvodné vystúpenie na seminári bolo posledným prejavom Jána Langoša na vedeckej akcii organizovanej Ústavom pamäti národa. Aj týmto zborníkom by sme radi poukázali na jeho zásluhy v boji proti totalite na Slovensku a na jej hlbšom poznaní.Inštitút volieb patrí k štandardným atribútom demokracie, býva však aj nástrojom, ktorým sa totalitné režimy usilujú ukázať svoju „ľudovosť“. V zborníku nájdete príspevky historikov, ktoré analyzujú predvolebný zápas alebo ďalšie aspekty, ktoré k výsledkom volieb prispeli. Osobitnú časť tvoria spomienky pamätníkov - priamych aktérov udalostí roku 1946.Záverečný blok konferencie patril prvým slobodným voľbám po páde komunistickej totality. Obe udalosti (voľby v roku 1946 a v roku 1990) majú viacero spoločných prvkov, hlavnou a najzaujímavejšou je však otázka, ako sa volič vyrovnal s totalitou, ktorá ho nepochybne ovplyvnila v rokoch pred volebným aktom.