Explore the latest books of this year!
Bookbot

Miloš Lichner

    Miloš Lichner
    Zdravá striedmost v živote a v myslení sv. Cypriána z Kartága
    Sme krásni, keď milujeme
    Kontextuálny pohľad na sviatosť krstu v sermones svätého Augustína
    Kultúrna identita gréckokatolíkov vo svetle cyrilo-metodského dedičstva II.
    Teologický svet pápeža svätého Leva Veľkého v dobovom kontexte
    Prvý vatikánsky koncil (1869 – 1870) v kontexte histórie a teológie Katolíckej cirkvi
    • V predkladanej monografii ponúkame vedeckej verejnosti prvý slovenský preklad dokumentov Prvého vatikánskeho koncilu a Sylabu omylov. Prekladu predchádza monografická štúdia, v ktorej sa snažíme o kontextuálne pochopenie koncilu a jeho interpretáciu v kontexte histórie a teológie Cirkvi, ako aj vysvetlenie určitých teologických pojmov, ktoré považujeme za dôležité. Poznanie textov tohto koncilu je dôležité nielen pre štúdium teológie a cirkevných či svetských dejín, ale aj pre správne pochopenie a interpretáciu Druhého vatikánskeho koncilu (1962 ‒ 1965), a tiež vice versa, texty oboch koncilov sa totiž, ako to jasne pripomína Y. Congar (1904 ‒ 1995), vzájomne dopĺňajú.prof. ThLic. Miloš Lichner SJ, D.Th.

      Prvý vatikánsky koncil (1869 – 1870) v kontexte histórie a teológie Katolíckej cirkvi
      4.0
    • Dielo je výsledkom niekoľkoročnej vedeckej práce, ktorej zámerom bolo skúmanie a hodnotenie postaugustiniánskej tradície vo vybranej postave rímskeho pápeža svätého Leva I., ktorému posterita udelila prímenie Veľký (400-461). [...] Štúdia ponúka prepracované pôvodné štúdie, ktoré umožnia čitateľovi pochopiť podstatné prvky Levovej kristológie a ekleziológie. V druhej časti sa nachádza 20 latinsko-slovenských vybraných textov leoniánskeho corpusu.

      Teologický svet pápeža svätého Leva Veľkého v dobovom kontexte
      4.0
    • Sv. Cyprián z Kartága je jedným z najdôležitejších teológov 3. stor., ktorý žil a latinsky písal v Kartágu v Severnej Afrike. Vo svojich dielach riešil závažné teologické problémy, najmä v oblasti ekleziológie a sakramentológie. Tieto boli vyvolané prenasledovaniami kresťanov, morovou epidémiou, ale aj hlbokou politickou, ekonomickou a vojenskou krízou Rímskej ríše. Cyprián sa snažil stanoviť presný modus operandi medzi opačnými extrémami prehnanej laxnosti a rigidného rigorizmu. Zavádza princíp „zdravej striedmosti“ (salubris moderatio), ktorý sa stáva charakteristickým pre celú Cirkev počas dejín.

      Zdravá striedmost v živote a v myslení sv. Cypriána z Kartága
    • Mladá Cirkev bola od počiatku konfrontovaná s viacerými problémami. A nešlo len o príkoria vo forme početných prenasledovaní zo strany rímskych vladárov. Cirkevné dejiny nám ukazujú viaceré otázky, ktoré muselo spoločenstvo kresťanov riešiť po smrti apoštolov. Vlastne hneď po ukrižovaní a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista sa vynorili pochybnosti o jeho božstve a ani spory týkajúce sa Svätej Trojice nenechali na seba dlho čakať. Ľudia sa celkom prirodzene dopytovali, čo ich čaká po smrti, a kedy sa splnia slová Spasiteľa o poslednom súde. Vznik viacerých heretických smerov kresťanskému spoločenstvu v hľadaní pravých odpovedí nijak nepomohol, skôr výrazne poškodil. Diela cirkevných otcov dávajú odpovede nielen na kristologické, trinitárne či pneumatologické otázky, ale ukazujú pravé učenie Cirkvi a jej odporúčania aj vo všednom živote kresťanov. Pravidelné čítanie Svätého písma, pristupovanie k sviatostiam, manželstvo, celibát, penitenčná prax sú len zlomkom oblastí, ktorým sa venujú diela starokresťanskej tradície. Aj v tomto ohľade má štúdium textov cirkevných otcov v dnešnej dobe svoj nepopierateľný význam. Poskytuje nám vynikajúci príklad sledovania teologických úvah na témy späté s počiatkami kresťanstva a posilňuje našu vedomosť o problémoch, ktoré musela Cirkev riešiť. Súčasne sa však skrze poznanie hlbokých myšlienok ranokresťanských spisovateľov vďaka ich pravovernosti a svätosti života upevňuje i naša viera.

      K prameňom ranokresťanskej latinskej tradície
    • Po smrti pápeža Anastázia (339 – 402) bol v roku 402 za jeho nástupcu zvolený presbyter, ktorý si zvolil meno Inocent (Innocentius I.) Pápežom bol v rokoch 402 – 417. V súčasnej dobe máme zachovaných 43 listov, ktoré buď Inocent napísal, alebo mu boli adresované; z toho je 36 listov Inocentových. Pápež Inocent je známy predovšetkým snahou o centralizáciu Cirkvi pod rímskym biskupom a snahou o uniformitu v oblasti morálky, dogmatiky a liturgie v iných cirkvách, a to podľa vzoru rímskej cirkvi. Medzi zachovanými listami vyniká svojou dôležitosťou 25. dekretálny list z 19. marca 416. Rímsky biskup v liste odpovedá biskupovi Decentiovi z Gubbia (Iguvium) v Umbrii (v dnešnom severovýchodnom Taliansku) na ním položených osem otázok z oblasti teológie sviatostí a liturgie. Decentiov list s otázkami sa nám, žiaľ, nezachoval. Zrekonštruovať pôvodné otázky vieme iba z Inocentových odpovedí. Spomínaný Inocentov list tak prináša veľmi dôležité svedectvo z liturgického života a teológie v ranej Cirkvi na začiatku 5. storočia. V monografii ponúkame preklad tohto listu, doplnený o úvodnú kontextuálnu štúdiu a poznámkový aparát.

      List pápeža Inocenta I. biskupovi Decentiovi z Gubbia : monografická štúdia