Koncepcia výstavy i publikácie, kde je zbierka spracovaná celá, je rozdelená
do piatich častí – fragmentov: 1. Portréty a akty, 2. Maľba, 3. Kresba a
ilustrácia, 4. Grafika, 5. Návrhy pre architektúru. Kurátorka výstavy Katarína
Bajcurová, autorka poslednej veľkej monografie o Ľudovítovi Fullovi
(Bratislava: Slovart a Petrus, 2009), jednotlivé diela a skupiny diel
interpretuje a pri interpretácii jednotlivých „fragmentov“ prináša nové
poznatky, ktoré sa objavili za ostatných desať rokov. Kniha (katalóg) s
komentármi ku konkrétnym dielam je koncipovaná ako svojho druhu „rukoväť“ pre
zberateľov. Výstava aj kniha sú určené všetkým záujemcom o Fullovo umenie,
ktorých potešia jeho majstrovské diela a zároveň sa chcú dozvedieť niečo viac
o jeho „maličkostiach“, úkrokoch či „refrénoch“ sprevádzajúcich a
charakteristicky dotvárajúcich „hlavnú melódiu“ jeho tvorby.
Palo Macho (1965) patrí k výrazným predstaviteľom súčasného umeleckého skla.
Jeho špecifická pozícia v tejto disciplíne je v tom, že sa dlhoročne venuje
maľbe na sklo. Prepája farby so sklom (jeho povrchom) na podobných princípoch,
ako je tomu v klasickej maľbe. Nemá však k dispozícii plátno, ale sklenenú
platňu, nie farby, ktorých tóny vidí okamžite, ale sklárske emaily, listre a
drahé kovy, ktoré svoj výsledný odtieň vydajú až potom, čo prejdú taviacim a
vypaľovacím procesom v sklárskej peci. Maľba má niekoľko vrstiev: podmaľba sa
prekrýva s vnútornou maľbou i s maľbou na povrchu. Aj preto musí byť všetko
vopred vymyslené, naplánované, overené. Neoddeliteľnou súčasťou je autorské
gesto, dotyk ako stopa ruky, štetca, špachtle... Machove maľby na skle, kde sa
hmota, objem a plocha skla spájajú s farbou a autonómnym maliarskym podaním,
sú zvláštnym druhom maliarstva. K všetkým týmto výrazovým prostriedkom
pristupuje ešte jeden aktívny a kľúčový prvok transparentnosť sklenej tabule a
s ňou aj svetlo, ktoré je schopné meniť, dotvárať a oživovať vnímanie jeho
diel. Druhé vydanie reprezentačnej monografie predstavuje Machovu tvorbu
slovom a obrazom: jeho dielom vás sprevádzajú historičky umenia Katarína
Bajcurová a Sylva Petrová, ktoré vo svojich textoch osvetľujú princípy jeho
uvažovania a tvorby, ako aj miesto v širších medzinárodných kontextoch
súčasného skla. Zásadne rozšírené a doplnené vydanie knihy prináša tiež text
Meira Lubora Dohnala a rozhovor Petra Michaloviča s autorom o interpretáciách
spoluprácach s inými významnými osobnosťami slovenského vizuálneho umenia
(Ľudovít Fulla, Rudolf Fila, Jozef Jankovič, Ivan Csudai, Laco Teren, Jana
Hojstričová, Svätopluk Mikyta) a ukážky spoločných diel. Zároveň mapuje aj
najnovšiu tvorbu autora do roka 2020. Samostatná časť je venovaná
fotodokumentácii dôležitých výstavných projektov. Knihu vydáva bilingválne
(angličtina, slovenčina) vydavateľstvo Petrus v spolupráci s VŠVU a o.z.
Atelier Studená10.
This book is the most comprehensive attempt to survey the history of painting and sculpture in Slovakia between 1890 and 1949. Slovak Modernism is presented as a logical, continuous complex of the endeavors of artists from all cultural backgrounds: Slovak, Hungarian, Czech, and Jewish. From the flourishing of the Austro-Hungarian Empire to the communists gaining full control over Czechoslovakia, this consideration demonstrates how art in Slovakia was exposed to many changes during this period.
