Leopold Moravčík Books

Autor sa vo svojej knihe venuje takým pálčivým otázkam súčasnosti, ako je scientológia, moderné tajné spoločnosti alebo ešte stále citeľné následky mccarthizmu, ktorý označuje za novodobý hon na čarodejnice. Hľadá súvislosti v prípadoch zdanlivo odlišných. Takým bol napríklad výbuch vojnovej lode Maine, potopenie Lusitanie, útok na Pearl Harbor a incident v Tonkinskom zálive. Neobchádza ani problematiku doteraz utajovanej operácie Splinter Factor, záhadu atentátu na J. F. Kennedyho, či prípad letu KAL-007 a s tým súvisiacu operáciu Northwoods. Cez udalosti farebných revolúcií, studenej vojny a záhadnej smrti Božieho bankára privádza autor čitateľa k tomu, aby si všimol sústredený a zrejme aj organizovaný útok na konšpirácie ako také, bez ohľadu na to, či sa týkajú nezmyslov alebo opodstatnených úvah a obáv. Tie sú často výsledkom aktivít vlád a organizácií, ktoré buď utajujú dôležité informácie pred svetom alebo nemajú dostatok odvahy priznať svoje úmysly, ale častokrát aj vlastné omyly a zlyhania.

V knihe autor naznačuje, že svet mohol byť aj iný, a často nechýbalo veľa, aby sme žili inak alebo nežili vôbec. Preto sa kniha zameriava na dvanásť zlomových udalostí 20 storočia a jej autor, tieto udalosti "zaľudníl" osobnosťami, ktoré sa v rozhodujúcom okamihu ocitli v strede diania a svojim konaním prehodili výhybku dejín.

Muži sa radi hrajú na pánov tvorstva, ženy však ovládajú svet. Niektoré už stačili svojím pôsobením zmeniť dejiny. Táto desiatka nezabudnuteľných žien sa zapísala do histórie vďaka rozličným tromfom ...

Ústup Maově revoluční armády před vojsky prezidenta Čankajška a její strastiplný přesun, dlouhý 12 500 km, na nové, bezpečné základny dostal později pojmenování Dlouhý pochod. Od té doby se toto pojmenování přiřazuje všemu, na co je Čína hrdá.

V tých nedávnych časoch všetko bolo dovolené, ale takmer nič nefungovalo, ako malo. Snáď s výnimkou organizovaného zločinu. Bolo to obdobie veľkej privatizácie, lacných úverov, ktoré sa nemuseli splácať... Chcela by som vedieť, či sa údaj o mojom príchode a pobyte v hoteli nedá nejako odstrániť. Skrátka, že tu nie som a ani som tu nikdy nebola. Chcem mať od manžela aspoň chvíľu pokoj a všetko vrátane rozvodu riešiť na diaľku.“ „Už som vám povedal, že ako hotelier si to nemôžem dovoliť, existujú prísne predpisy o evidencii ubytovaných. Mohli by mi zobrať licenciu.“ Otvorila kabelku, vybrala z nej zväzok bankoviek a položila ho na stôl. „Tu je päťtisíc eur. Potrebujem zmiznúť z verejnosti, inak budem mať problémy.“ „Hovorím vám, že to nejde. Prečo trváte na ubytovaní v našom hoteli a nehľadáte iné riešenia?“ Z kabelky vybrala ďalší zväzok bankoviek. „Ani za desaťtisíc?“ „Ani. Prečo nezvážite iné možnosti? Existujú mnohé.“ „Poviete mi aspoň jednu možnosť? Za pätnásťtisíc?“ Po tejto ponuke som začal váhať. Mať hotovosť, niečo ako čierny fond, to je pre každého podnikateľa lákadlo. Mať peniaze, ktoré neprebehli bankovým systémom a nedajú sa vystopovať. Možno sa niekomu zdá pätnásťtisíc málo, ale čierny fond má vždy oveľa väčšiu hodnotu, aká sa dá spočítať podľa núl na bankovkách. Najmä, keď sa objaví v čase najväčšej núdze.

Kniha sleduje málo známe, ale rovnako vzrušujúce obdobie po podpise Satmárskeho mieru medzi kurucmi a cisárskou armádou v roku 1711. Existuje dostatok faktov, že povstalci vedení kniežaťom Rákocim naďalej pokračovali v tajnej príprave na novú etapu povstania a že práve Liptov bol jedným z centier týchto príprav. Vyžadovalo si to dôkladné utajenie takýchto príprav a ich zamaskovanie napríklad vo forme zbojníckych aktivít a prechodu na iné, modernejšie formy odboja proti Viedni. Generál cisárskych vojsk Ladislav Ebergéni sedel na koni uprostred jednotky vojakov tiahnucich z Oravy do Liptova a zadíval sa na ruiny likavského hradu. Generál mal za sebou úspešnú výpravu, podarilo sa mu obsadiť Oravský hrad a následne posilniť pozície Viedne v celej stolici. Teraz konštatoval sám pre seba, že hrad Likava sa po toľkých bitkách a obliehaniach už nespamätá a bude sa ďalej rozpadať. Hrad v uplynulých rokoch prechádzal neustále z cisárskych rúk do kuruckých a naopak. Boje zapríčinili, že hrad ako sídlo kráľovskej komory už skončil, tá preniesla svoj úrad spravujúci kráľovské majetky v dolnom Liptove do Kaštieľa svätej Žofie v Ružomberku. Práve tam teraz generál smeroval, aby zistil, aké sú pomery v župe ešte skôr, ako potiahne ďalej na východ likvidovať zvyšky kurucov, kam už predtým vyslal skupinky jazdcov ako pátracie patroly.

Táto časť Slovenska nie je zatiaľ veľmi opísaná, aj keď bola prebádaná dostatočne. A pritom sa tu udialo všeličo, čo si zaslúži pozornosť. Príbehov, ktoré sa stali pod Chočom počas uplynulých 350 rokov, je veľa. Podstatné je to, že všetky, ktoré sa pomestili do tejto knihy, majú reálny základ.

Represálie úradov proti národne uvedomelým Slovákom dosahovali v roku 1907 vrchol. V obsiahlej publikácii Slovensko dejiny sa uvádza, že v rokoch 1906 - 1907 odsúdili maďarské súdy 306 Slovákov. Niektorí boli odsúdení do žalára, prípadne strávili mnoho týždňov vo vyšetrovacej väzbe. Mnohí museli platiť vysoké pokuty napríklad aj za to, že odmietli maďarské učebnice pre svoje deti a dožadovali sa slovenských. Pokutované boli aj ženy za účasť na priadkach počas neskoršieho štatária. Cirkevná vrchnosť sa v tom čase rozhodla zaútočiť aj na slovenskú tlač. V novembri 1907 dala na index Ľudové noviny a v kostoloch sa čítalo vyhlásenie, ktoré katolíkom zakazovalo čítať Hlinkov týždenník. Ďalšou formou bojkotu sa stal postoj k maďarskému školstvu. Apponyiho zákony ešte viac prehĺbili maďarizáciu školstva. Podľa zákona sa mal v školách používať výhradne maďarský jazyk a to tak, aby ho žiaci aktívne ovládali už vo štvrtom ročníku. Neskôr pribudol i príkaz, aby sa maďarčine vyučovalo i náboženstvo. Kniha je o krátkom, ale udalosťami nabitom období liptovskej obce Lúčky, keď národné povedomie jej obyvateľov bolo silnejšie, ako ich kresťanská pokora. Obdobie, keď obyvatelia Lúčok dokázali takmer päť rokov ignorovať farára pokorného sluhu vyších úradov, či už cirkevných, alebo svetských a ktorý za hmotné statky zabudol na svoju niekdajšiu národnú horlivosť. Aby ju prekryl, o to sa intenzivnejšie zapajal do maďarizácie Slovákov.

Autor, dlhoročný zahraničnopolitický redaktor, navštívil Čínu viackrát a v rozličných obdobiach, čo mu umožnilo zaznamenať a porovnávať jej obrovské premeny, ktorými prechádza táto najľudnatejšia, pôvodne zaostalá agrárna krajina v posledných štyroch desaťročiach. Čína v súčasnosti zaujíma druhé miesto najvyspelejšej hospodárskej veľmoci s ambíciami prepracovať sa v krátkom čase na čelo svetového rebríčka. Pochopiť tieto prudké a často aj neočakávané zmeny nemožno bez hľadania historických súvislostí, preto v knihe majú svoje miesto aj odkazy na minulosť, ktorá v podobe historických pamiatok tvorí významnú súčasť svetového dedičstva. Svoj podiel na tom, aká je Čína v tomto čase, majú aj ženy, napriek tomu, že v minulosti vždy mohli v spoločnosti zastávať iba podradné miesto. Autor ako skúsený štylista spája osobné zážitky a skúsenosti z rozličného obdobia súčasnej reformy s faktami zo svojho bohatého osobného archívu. Naznačuje tak ďalšie možné trendy vo vývoji, ktoré my, tu v starej Európe, nechceme priznať.

Už pri prečítaní názvu si niektorí dajú otázku, či ide o skutočné príbehy, alebo o autorov výmysel. Vyšetrovateľ by povedal, „prípady sa stali“. Možno iným osobám, ako autor uvádza, možno v inom čase, ale v každom prípade sa udiali v obci, do ktorej sú zasadené. Niektoré sa zachovali vďaka ústnemu podaniu z generácie na generáciu, iné si pamätajú ešte terajší starší obyvatelia Lúčok.

Nepublikované novinárske zápisky a zážitky, ktoré autor objavil v zápisníkoch nových i tých , čo majú už päťdesiat rokov, ponúkajú čitateľovi zaujímavý exkurz do sveta iných kultúr a stretnutí s politikmi či kráľmi. Kniha približuje zákulisie novinárskej práce, chvíle napätia, politické praktiky aj vtipné situácie. Pútavosť rozprávania Leopolda Moravčíka záujme čitateľov rovnako ako dobové a autentické fotografie z ciest.