Miroslav Števík Books

Textová a obrazová publikácia k dejinám mesta Stará Ľubovňa od 12. do 20. storočia, ktorá poskytuje tiež detailné informácie k mestskému erbu a pečati. Podrobne popisuje stavebný vývoj mesta a kostola sv. Mikuláša. Súčasťou je bohatá obrazová a fotografická príloha a krátka ukážka lokálneho nárečia. Kniha je dvojjazyčná (slovensko-anglická).

Kniha je výsledkom štúdia kolektívu odborných pracovníkov Ľubovnianskeho múzea-hradu, vydaná k 600. výročiu mierového stretnutia uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského a poľského kráľa Vladislava II. Jagelonského (t. j. začiatku tzv. spišského zálohu). Poskytuje súhrnný súpis jednotlivých majiteľov hradu od jeho postavenia na sklonku 13. storočia až po rok 1944, keď hradné panstvo opúšťa jeho posledný súkromný majiteľ. Rody: Omodejovcov (1308-1312), Drugethovcov (1320-1342), Kmitovcov (1476-1506 / 1522-1553), Lubomirských (1591-1745), Raiszovcov (1825-1880), Zamoyských (1882-1945)

Publikácia podrobne popisuje dejiny mesta Stará Ľubovňa a Ľubovnianskeho hradu od 12. do 20. storočia, stavebný vývoj hradu ako aj architektonický vývoj mesta v podhradí. Je doplnená o obrazovú a fotografickú prílohu, historické poznámky a odkazy na ďalšiu literatúru.

Viete... - ako sa s epidémiou moru vysporiadali Levočania v 16. storočí? - v ktorom poľskom meste sa nachádzajú zvony odliate na Spiši? - ktorí spišskí mešťania vynikali zberom hľuzoviek? - ktoré mesto bolo pred takmer 250 rokmi najväčšie na Spiši? - ktoré známe stavby v Čechách a na Slovensku boli postavené zo spišského travertínu? - čo prekazilo návštevu Františka Jozefa I. v Levoči koncom 19. storočia? - kde sa nachádza najkratšia železničná trať na Slovensku? - aké známe osobnosti si pochutnávali na spišských párkoch? - čomu možno vďačiť, že novoveská kostolná veža je najvyššia na Slovensku? - aká tragédia zasiahla Spiš v deň Stalinovho pohrebu? Kniha pozostáva z historických článkov, ktoré boli publikované v regionálnych novinách v rokoch 2016 – 2019. Články mali mimoriadny čitateľský úspech, preto vychádzajú teraz pohromade ako kniha s názvom „Putovanie dejinami Spiša." Tematický záber je veľmi široký. V knihe sú texty z obdobia stredoveku, novoveku, 19. i 20. storočia. Jedno však majú všetky texty spoločné. Ich dejiskom je región Spiš známy bohatstvom histórie, pamiatok a prírody. Texty sú písané pútavým popularizačným štýlom čo je predpokladom, že kniha si nájde široký okruh čitateľov zaujímajúcich sa o dejiny Spiša. Predmetom záujmu sú predovšetkým menej známe, ale o to viac fascinujúce udalosti, osobnosti a pamiatky Spiša čo ešte viac zvyšuje čitateľskú pútavosť knihy.

Tretia časť z pera Miroslava Števíka sa zameriava na obdobie stredoveku. Čitateľ sa okrem iného dozvie odpovede na otázky: Aké bližšie poznatky sú známe o usadzovaní sa prvých Slovanov na Spiši? V ktorom období prišli na Spiš Maďari? V ktorom období sa na Spiši usadili Nemci a Valóni? Aký je pôvod názvu Spiš? V akých súvislostiach sav najstarších písomných dokladoch spomínali Tatry? V južnom vstupe Kostola sv. Jakuba v Levoči sa zachoval starobylý text. Čo je jeho obsahom? Aké živelné a iné pohromy najväčšmi ohrozovali stredoveké obyvateľstvo Spiša? Kto boli spišskí kopijníci a kedy získali postavenie šľachticov? Akú podobu mali stredoveké hrady Spiša? Za akých okolností sa uskutočnili dva vpády husitov na Spiš v rokoch 1431 a 1433? Aké poznatky sa zachovali o živote najznámejšieho a najvýznamnejšieho rezbára Spiša - Majstrovi Pavlovi z Levoče? Aké poznatky sú známe o šírení reformácie na Spiši? Farebná, bohato ilustrovaná publikácia je písaná popularizačnou, zrozumiteľnou formou a určená je širokej čitateľskej verejnosti, predovšetkým tým, ktorí sú spätí s regiónom Spiš a chceli by sa o ňom dozvedieť množstvo zaujímavých poznatkov z jeho dávnejšej minulosti.

Najkritickejšie dielo k interpretáciám vývinu národnostných pomerov spišských sídiel v súvislosti s ich názvami od vydania legendárneho príspevku profesora Vladimíra Šmilauera s názvom Osídlení a národnosti Spiše, ktorý bol publikovaný v roku 1935 v časopise Bratislava. Publikácia vydaná pri príležitosti stého výročia zániku Spišskej župy (1922 – 2022).

Ilustrované dielo autorov renomovaného historika Miroslava Števíka a Miroslavy Sanigovej obohatí čitateľa o poznatky z minulosti Spiša, o špecifické témy ovocinárstva a liehovarníctva prezentované v ich historickom kontexte tak, aby čitatelia lepšie porozumeli širším súvislostiam, ktoré mnohokrát zostávajú nezodpovedané. Publikácia už získala aj ocenenie na prestížnej súťaži Najkrajšia kniha o Slovensku a propagačný materiál.

Autori v publikácii predstavujú najzaujímavejšie poznatky z historického vývoja Spiša. Zameriavajú sa najmä na nové fakty o dejinách regiónu. Tie sa týkajú vývinu verejnej správy, ako aj národnostných pomerov.

Publikácia Dejiny Rusínov na Spiši je prvou zo série kníh, ktoré Múzeum Spiša vydáva na tému menšín na Spiši v rámci dlhodobého projektu a plánu vedecko-výskumnej a akvizičnej činnosti múzea. Hlavným cieľom monografie je postihnúť kontinuitu a diskontinuitu národnostného vývoja Rusínov v regióne Spiša od stredoveku do súčasnosti, skúmať predovšetkým tie oblasti, ktoré najviac súvisia s etnicitou Rusínov, a to oblasť školstva (jazyka), kultúry a náboženstva. Ďalej sa monografia zameriva na ich politické aktivity, zamestnanie a vysťahovalectvo v rôznych formách. Dôležitým cieľom monografie je aj analýza národnostného a náboženského vývoja spišských Rusínov na základe výsledkov sčítaní obyvateľstva.

Publikácia je rozdelená do niekoľkých častí. Prvá časť je od konca 13. storočia do roku 1412. V rámci prvej časti sú opísané predpoklady na výstavbu hradu Ľubovňa, voľba lokality, kto nechal postaviť hrad a tiež akú mal hrad funkciu v období vrcholného stredoveku. Tiež sú tu prezentované poznatky o majiteľoch hradu a ich aktivitách v časoch stredoveku. Najobsiahlejšia časť je venovaná dejinám hradu v čase keď bol sídlom spišského zálohu. V rámci toho sú prezentovaní jednotliví starostovia, ktorí pôsobili na zálohovanom Spiši. V poslednej časti sú opísané dejiny hradu Ľubovňa od roku 1773 do roku 1945. Sú tu predstavené zaujímavé poznatky o predposledných a posledných majiteľoch hradu, Raiszovcov a Zamoyských. V publikácií je aj časť, ktorá sa venuje otázke lokalizácií hradov na hornom Spiši.

Publikácia podáva komplexný obraz o kultúrnych a umelecko - historických pamiatkach v obci Markušovce, ktorých vznik sa viaže k významnému šľachtickému rodu Máriássy.

Katalóg k výstave pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jána Wagnera, poslednej výraznej osobnosti spišskonovoveskej stredovekej kovolejárne založenej Majstrom Konrádom (1513 - 2013).

Katalóg výstavy Šestnásť spišských miest v rokoch 1412 - 1876 (v spišskom zálohu v rokoch 1412 - 1772 a v Provincii XVI spišských miest v rokoch 1774 - 1876).