V tieni červenej hviezdy : Prenikanie sovietizácie do slovenskej (československej) armády v rokoch 1944-1948
- 155 pages
- 6 hours of reading







Kniha sa zaoberá životom Imricha Suckého, vedúceho detektívnej skupiny protikomunistického oddelenia Ústredne štátnej bezpečnosti. Sucký pracoval na policajnom spravodajstve už počas 1. ČSR a podieľal sa na závažných prípadoch, ako bol prípad maďarského špióna Vojtecha Tuku či odhaľovanie sovietskej špionáže v zbrojovkách. Počas Slovenskej republiky 1939 – 1945 sa zúčastnil na zásahoch proti komunistickej ilegalite, pričom "rukami" mu prešlo množstvo neskorších komunistických funkcionárov, ako Viliam Široký a Gustav Husák. Získal závažné poznatky, ktoré mohli mnohých kompromitovať. Po obnovení Československa ho ľudový súd odsúdil na krátky trest, keďže viacerí svedkovia odmietli svedčiť. V roku 1948 emigroval do Viedne, no československá rozviedka ho v septembri 1957 uniesla. Dôvodom bol pokus šéfa ÚV KSČ Antonína Novotného a ministra vnútra Rudolfa Baráka využiť Suckého výpovede na kompromitáciu predsedu vlády Viliama Širokého. Sucký počas výsluchov poskytol obsiahle výpovede, ktoré ohrozili mnohých funkcionárov režimu, čo viedlo k rozhodnutiu straníckeho vedenia nezverejniť informácie o prípade. Po amnestii v roku 1968 opustil väzenie a znovu emigroval do Rakúska, kde na začiatku 70. rokov zomrel.
Predkladané mesačné situačné hlásenia nie sú priamym výsledkom práce okresných náčelníkov, ale skrátenou verziou, ktorú pripravila Ústredňa štátnej bezpečnosti. Okresní náčelníci vypracovávali hlásenia o určených spoločenských javoch a subjektoch, ktoré mohli mať vplyv na štátnobezpečnostný vývoj.
Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Banská Bystrica 14. - 15. apríla 2005.
Nič sa neskončilo. Slovenský štát z rokov 1939-1945 je aj nie je históriou: hoci jeho fyzickú existenciu ukončili vojská antifašistickej koalície a predstaviteľov režimu HSĽS odsúdili povojnové súdy, ani zďaleka to neznamenalo konečnú bodku. Nová kniha, uvádzaná v súvislosti s 85. výročím vzniku štátu, sa pokúša o bilanciu toho, ako a prečo sa nám s našou národnou traumou (ne)podarilo popasovať. Publikácia predstavuje vôbec jeden z prvých príspevkov do serióznej diskusie, snažiacej sa bez emócií a na základe precízneho výskumu doma i v zahraničí objasniť príčiny vzniku posvätnej aury Slovenského štátu a spomienkového optimizmu naň v povojnovej epoche, analyzovať ich podoby a premeny od roku 1945 do súčasnosti. Kniha nie je obyčajnou historickou bilanciou, ale do značnej miery histológiou našej prítomnosti. Dôraz pritom kladie na to, ako s témou Slovenského štátu manipulatívne pracovali jednotlivé politické a kultúrno-intelektuálne prúdy, ktoré o ére Jozefa Tisa generovali pozitívne stereotypy, nálady a historické povedomie, aké reakcie vyvolávali nimi vytvárané obrazy a ako vo vzájomnej synergii formovali stále pretrvávajúce prostomyseľné mýty. To všetko v piatich kapitolách: s bohatým množstvom zdrojov, fotografických príloh a vo svižnom čítavom jazyku autorského kolektívu.
Publikácia venovaná dejinám ilegálnej Komunistickej strany Slovenska v odboji a v Slovenskom národnom povstaní. Podáva čitateľný prehľad o štruktúre, organizácii a aktivitách slovenských komunistoch v rokoch vojny, vrátane sabotáží, diverzií a partizánskeho hnutia, resp. pôsobenia komunistov a Gustáva Husáka v Povstaní.
Osudy Gustáva Husáka od konca druhej svetovej vojny, až po jeho zatknutie vo februári 1951, teda z časového hľadiska šesť rokov, počas ktorých prešla ČSR i sám Husák mnohými zásadnými zvratmi. V tomto období žil Husák naplno politikou, zastával dôležité štátne a stranícke funkcie a bol tak spoluzodpovedný za vývoj na Slovensku. Ako povereník dopravy sa zaslúžil o rýchlu obnovu vojnou zničeného Slovenska, vo veku tridsaťtri rokov sa stal predsedom Zboru povereníkov a teda slovenským premiérom, patril k vedúcim funkcionárom KSS a intenzívne robil všetko preto, aby komunistická strana dobojovala svoj zápas o absolútnu moc do konca. Stál pri hladkom priebehu februárového prevratu na Slovensku aj následnej kriminalizácii politických oponentov. Musel však znášať intrigy vo vedení strany a zákulisný mocenský boj. Netrvalo dlho a sám sa dostal do pozície, kedy sa ho vzdala vlastná strana. Ostro kritizovaný prišiel o všetky dôležité funkcie a po pár mesiacoch tiež o vlastnú slobodu.
Stretnutie zmiešanej komisie historikov Rumunska a Slovenska: Arad, 6.-9. október 2014.
Venované 70. narodeninám prof. PhDr. Karola Fremala, CSc.
Zborník predstavuje jeden z viacerých kolektívnych výstupov riešiteľov a spolupracovníkov výskumnej úlohy VEGA č. 1/0581/15 „Identifikácia a podoby protikomunistického odboja na Slovensku v historickom kontexte krajín bývalého východného bloku.