Zuzana Kuglerová Books

Vinohradnícke remeslo je odnepamäti súčasťou ľudskej kultúry, pričom Slovensko má významné miesto v jeho histórii. Tradície vinohradníctva na svahoch Malých Karpát siahajú až do čias Keltov a Rimanov. Po stáročiach sa vinohradnícke dvory stali miestom fascinujúcich príbehov a tajomstiev. V druhom, upravenom vydaní sa čitateľ dozvie o starobylom Račišdorfe, dnešnej Rači. Príbehy zahŕňajú zaujímavé udalosti, ako je požiar známej krčmy či prekliatie pastiera Viateka na zbojníka. Okrem toho sa objavia legendy o račišdorfskom šenkárovi a jeho stretnutí so smrťou, ako aj príbehy o usilovnom Vinckovi a magickej krampli. Kniha ponúka aj úryvky starých vinohradníckych piesní, modlitieb a múdrostí. Príbehy sú výsledkom spolupráce Zuzany Kuglerovej, úspešnej spisovateľky historickej prózy a nositeľky viacerých ocenení, a Dobroslavy Luknárovej, zanietenej propagátorky tradícií a vinohradníckej kultúry, ktorá pôsobila ako učiteľka a organizátorka kultúrnych podujatí v Rači.

Autorka v treťom zväzku povestí, ktorý nazvala Veľká kniha staroslovanských povestí, prináša povesti, mýty a legendy späté so staroslovanskými počiatkami našich dejín. Delí ich na éru starších bohov, éru mladších bohov, éru božaníc i éru znacharov a volchvov. Kniha obsahuje aj krátke staroslovanské mýty a legendy, zoznam staroslovanských bohov a duchovných bytostí i staroslovanské delenie času.

Vinohradnícke remeslo je odpradávna súčasťou ľudskej histórie a kultúry. Vyšľachtiť vínnu révu, dopestovať zlatisté či rubínovočervené bobule hrozna a urobiť z nich dobré víno je skutočné umenie, ktoré ľudia stáročiami rozvíjajú do čoraz dokonalejších podôb. A Slovensko do dejín vinohradníctva neodmysliteľne patrí, veď vieme, že vinohradnícke tradície na svahoch Malých Karpát siahajú až do čias starých Keltov a Rimanov. A že sa za tie stáročia, ba tisícročia udialo všeličo zaujímavé a že vinohrady a vinohradnícke dvory okrem starobylých vínnych pivníc naplnených vzácnym mokom skrývajú aj nespočetné množstvo neuveriteľných príhod a tajomstiev, o tom, by vinohradníci vedeli rozprávať. Veľa Vám prezradí aj táto knižka. Nazriete v nej do histórie jedného z najtradičnejších vinohradníckych regiónov Slovenska - starobylého Račišdorfu, dnešnej Rače. Dozviete sa o tom, prečo za pradávnych čias zhorela chýrna krčma na brehu Račieho potoka, aj o račišdorfskom šenkárovi, ktorý prekabátil zubatú, o čarodejnej krampli a usilovnom Vinckovi, o tom, prečo pastier Viatek zbojníka preklial, a veľa ďalších tajomstiev, ktoré ľudská pamäť zachovala. Okrem toho autorky pre Vás pozbierali čriepky starých vinohradníckych piesní, modlitieb, prísloví a iných múdrostí, a taktiež množstvo zaujímavostí o tajomstvách vinohradníckeho remesla.

Známa autorka historických románov prichádza s rozprávkami. Kuglerovej príbehy nie sú izolované, tvoria celok, prepojený dialogickými vstupmi, v ktorých sa rozprávačka, pastierka rozprávok zhovára s alegorickou postavou, Ťukom. Rámcové prostredie celku tvorí najmodernejšia, virtuálna realita blogu, do ktorej autorka umiestnila rozprávkovú chalúpku s Jankom Hraškom, dedom Vševedom, Malým princom, ale i Kayom a Gerdou. Kuglerová sa nebojí konfrontácie s moderným ani tradičným. Rozprávky z blogu sú v podstate súvislým rozprávaním o potrebe rozprávať, o kráse a spôsoboch tohto umenia. V jednotlivých príbehoch rozprávačka stretáva postavy známe z iných rozprávok, zhovára sa s nimi, zaužívané konce občas mení. Zviditeľňuje vzťah k iným textom bez postmodernej irónie, so zachovaním úctivého prístupu. V rozdielnej atmosfére však rovnako narúša bariéry. V rámci jej fikcie sa pastierka rozprávok stretne aj s Andersenom či bratmi Grimmovcami. Popri textoch, ktoré sú parafrázami s viditeľnými alúziami na známe témy, prináša autorka nenápadne i bytosti "svojho" blogorozprávkového sveta - zlostného Čerta či škriepnu doňu Kichotku, ktorá mení diskutérov na veterné mlyny. Prepojenie inšpirácie s inováciou a tradičného s moderným vyúsťuje do nenásilných morálnych posolstiev nesených bohatým, obrazným, kultivovaným jazykom.

Úspešná spisovateľka Zuzana Kuglerová, známa svojím prínosom do slovenskej literatúry, sa vo svojej novej knihe venuje povesťam z obdobia Keltov. Kombinuje mystično s realitou a ponúka množstvo cenných, doteraz nezverejnených informácií o tejto fascinujúcej kultúre. Čitatelia sa môžu tešiť na širokú škálu keltských bohov, ich lásky a boje, ako aj na legendárnych hrdinov, ktorí sa stali nesmrteľnými. Ako v predchádzajúcej knihe, aj tu sa autorka odvážne púšťa do oblastí, ktoré by ste v povesťovej knihe nečakali, pričom každé zistenie obohacuje text. Kniha obsahuje nielen pútavé príbehy, ale aj recepty keltskej kuchyne a liečiteľstva, ako aj register bájnych bytostí. Precízna práca s podkladovým materiálom dodáva knihe hodnovernosť a príťažlivosť, čo potvrdzuje, že Zuzana Kuglerová právom nosí titul kráľovnej slovenských povesťí, keďže sa ich zbieraniu venuje viac ako 25 rokov. Výtvarníčka Alexandra Geschwandtnerová obohacuje publikáciu krásnymi ilustráciami, ktoré zvýrazňujú bohatý fantazijný svet Keltov. Spolupráca týchto autoriek sa osvedčila už v minulosti, keď získali ocenenie Zlatá pečať.

Zuzana Kuglerová debutovala zbierkou básní Madona v hmlách. Keďže svoj debut vydala v rokoch gymnaziálneho štúdia, nazvala ho zbierkou maturitnej poézie. O dva roky jej vychádza kniha básní Opakovaný záber. Neskôr sa venovala najmä historickým témam, ktoré pretavila do povesťovej a románovej tvorby. K poézii sa vracia po viac ako dvadsiatich piatich rokoch zbierkou lyrickej ľúbostnej poézie HRAJ (sa so mnou). Je to "zber" básní z rokov 2002 až 2015, ktoré uverejňovala na internetových portáloch.

Sága rodu Unglerovcov, tak trochu skutočnosť, trochu fikcia.

Autorka Zuzana Kuglerová vo svojej novej historickej fantasy zo slovenského prostredia privádza na svet už pomaly zabudnuté posplietané príbehy ľudí, elfov škriatkov, lesných duchov či bohýň riek a lesov. Naši predkovia žili v spätosti s prírodou a verili že nie sú na svete sami, ale že vo svete žijú a ovplyvňujú ho tajomné bytosti. Začítajte sa do mytologického sveta a zvykov našich predkov.

Ide o 2. časť historickej trilógie, v ktorej sa autorka vybrala do čias tureckých vojen. Na pozadí­ osobných ľudských prí­behov sa odohrávajú reálne, čitateľovi známe dejinné udalosti. Román vťahuje čitateľa do osudov jednotlivých postáv, rozohráva s čitateľom neviditeľnú hru. Postavy sú pútavo a plasticky vykreslené, čo podčiarkuje ich ľudský aspekt v rámci predmetného diela. Autorka disponuje zjavným rozprávačským talentom, dramaticky podfarbený dej, spojený s kultúrno-dejinnými súvislosťami je zaručeným lákadlom pre širokú čitateľskú obec. Toto dielo nepochybne zapľřa biele miesta, najmí na poli románov, a to nielen historických.

Kniha opisuje príbeh rimana Diona Cassiusa, syna Colona Cassia Clepanta, na sklonku Rímskej ríše, keď stále silnie hlas kresťanstva a v Ríme čím ďalej tým viac vznikajú nepokoje a strach. Rozpráva o jeho cestách ríšou najma do Dácie, ktorú si zamiluje pre jej odlišnosť od domova, ktorý sa mu postupne odcuczuje. Dion je znechutený hlavne z úpadku Ríma, jeho cisárstva a starých bohov, v ktorých už aj tak nikto neverí a z ich kultu sa stáva už len nechcená povinnosť. Ako vážený mešťan však padne až na dno spoločnosti, pretože sa postaví proti impériu. Tu sa stretáva s otrokmi a kňazom, skrze ktorého poznáva najdoležitejšiu osobu svojho života, aj keď už mŕtvu ... Ježišom.

Autorka v knihe popisuje všetko, čím prešla a co prežila. Je to odvážne obnaženie sa pred celou verejnosťou. Jedná sa o statočné vyznanie jej viery. Táto kniha presvedčivo a jasne ukazuje cestu k Svetlu, ktoré oslobodzuje od moci viny, prázdnoty a strachu.

Tento román je čistou fikciou, ktorá nestojí na žiadnych vedeckých základoch. Jeho jediným nezvratným faktom je zopár mohylových hrobov na juhu Slovenska. Najzaujímavejší z nich leží medzi povodím dvoch riek — Žitavy a Dunaja. Je v ňom pochované neznáme dievča, možno mladá žena vo veku od osemnásť do dvadsaťpäť rokov… O jej cudzokrajnom pôvode svedčia iba šperky, konkrétne sklený náhrdelník. Sklo bolo v dobách, do ktorých je nález datovaný, vzácnejšie ako zlato a jeho výrobu poznali iba v Egypte…" Nie je azda zrejmé, že dejiny Slovenska sa píšu na tisícročia a sú rovnako vzrušujúce ako história starého Grécka či Egypta? Archeológia je skúpa na odpovede, ale nastoľuje veľa záhadných otázok. Dráma dcéry Prekliateho faraóna je jednou z možných odpovedí. Na pozadí dejinných udalostí pred 3 300 rokmi sa odvíja niť udalostí, príbeh lásky i zrady a odpustenia. Príbeh krásnej Merit Aton, ktorá prežila svoj krátky život vo vyhnanstve v našich končinách. Príbeh plný dobrodružstiev a úžasných odhalení

Na Bytčianskom zámku popredný uhorský šľachtic Pavol Esterházy a jeho žena Ida (Džubaida) vychovávajú v utajení legitímneho následníka trónu v Istanbule ako potomka slávneho rodu seldžuckých Turkov Hamadyjovcov. Aj rodina Petrovho nevlastného brata Kurta skrýva tajomstvo: plod lásky sultánovho brata a unesenej uhorskej šľachtičnej Amálie de Andrášy, mladú Mariju. Obaja mladí ľudia predstavujú pre úradujúceho sultána Murada a najmä pre jeho nenávisťou otrávenú matku Turhan vážne nebezpečenstvo. O to viac, že sa porobená Európa začína búriť a chystá sa na posledné víťazné ťaženie proti Turkom. Schyľuje sa k rozhodujúcej bitke pod Viedňou, ktorá má ukončiť 150-ročné panstvo Turkov v Európe. Srdcu a vášni však nerozkážeš ani v pohnutých časoch nepokojov a neistôt. Hranica medzi láskou a nenávisťou býva veľmi krehká a odmieta rešpektovať rozdiely v postavení, národnosti... Podarí sa mladým ľuďom Imkovi a Mariji prekonať tragické peripetie minulosti, ktoré ako tieň visia nad ich rodom, a prekonať nenávistné prenasledovanie sultánky Turhan? Komu z tejto dvojice sa podarí zasadnúť na turecký trón?

História Slovenska skrýva množstvo fascinujúcich ľúbostných príbehov, z ktorých jeden sa odohráva v druhej polovici štvrtého storočia. Zuzana Kuglerová, známa autorka historických románov, prináša veľkú epopeju z obdobia rímsko-kvádskych vojen. Hoci príbeh obsahuje prvky fantasy, vychádza zo skutočných udalostí zaznamenaných rímskym historikom Ammianom Marcellinom. Ten spomína na lúpežný barbarský oddiel, ktorý chcel uniesť dcéru Konštantína Veľkého, a na vraždu kvádskych veľmožov počas hostiny v rímskej pevnosti Brigetium, ktorá šokovala Kvádov viazaných k Rímu. Kuglerová majstrovsky spája tieto momenty s bohatým svetom vlastnej fantázie. Hlavnou hrdinkou je Quatalda, mladá kvádska veštica, ktorá sa vydáva na nebezpečnú cestu za svojím bratom Arahariom, uneseným Rimanmi. Jej veštecké schopnosti sú podmienené panenskou čistotou, a tak musí odolávať pokušeniu mužov. Quatalda nájde Araharia, ktorý je zasnúbený s cisárovou dcérou Helenou, a prežíva zložitosti lásky k Juliánovi, priateľovi svojho brata. Musí sa rozhodnúť, či podľahne vábeniu lásky, či stratí svoje schopnosti a ako ovplyvní osudy Araharia a Heleny. Príbeh sa odvíja od napätia a nepredvídateľnosti, pričom otázky ostávajú otvorené.

Na vršku nad Petrovicemi, malebnou vesničkou ležící pod úpatím pohoří Javorníky, stojí kaplička. Obyvatelé obce ji nazývají Barborka. Ke kapličce, sousednímu hřbitovu a vršku se váže pověst. V první polovině 18. století totiž řešil žilinský magistrát několik soudních procesů. Patřil k nim i proces s jistou Barborou. Odsoudili ji pro nemravný život...

Príbeh mladučkej veštkyne, ktorá má nečakanú úlohu zachrániť vieru v starých bohov a popri tom aj svojho brata zajatca rímskeho cisára.

Zuzanu Kuglerovú čitateľská obec pozná predovšetkým ako prozaičku, no jej emocionálna esencia spočíva v poézii. Autorka sa môže pochváliť niekoľkými kvalitnými básnickými zbierkami, pričom jej najnovší opus spĺňa aj najprísnejšie kritériá. V jednej zbierke dokáže zhrnúť desaťročia bolestne prežitého života. Kuglerová vo svojich veršoch prechádza spomienkami, ktoré sú zázračné, ale aj trýznivé, a dokáže ich premeniť na umelecký tvar. Nezahaľuje svoje myšlienky do postmoderných hier so slovami, ale hľadá zrozumiteľný jazyk, ktorým komunikuje s čitateľom. Je úprimná, kritická, milujúca a hľadajúca. V jej poézii sa prelínajú spomienky na staré mamy a ich teplo, ako aj mrazivé konštatovania o prežitých peklách. Jej dielo obsahuje aj básne so sociálnou tematikou, ktoré hľadajú dobro v ľuďoch a citlivo mapujú svet okolo nás. Čitateľ je pozvaný vstúpiť do záhrady, kde rastú kvety skutočnej poézie.

Bratislavské povesti z palácov aj predmestí Poznáte povesti z dávnych bratislavských švrtí Vydrica a Zuckermandel? Viete, že chudobných rybárov, čo tu žili, dlho chránila vodná víla Striebruška? Zaľúbila sa do jedného z nich, no aj keď bola jej láska opätovaná, medzi ľuďmi dlho nepobudla... Jej otec, kráľ jeseterov, strašný vládca Dunaja, niekoľkokrát zaplavil Bratislavu veľkými povodňami. A iba potom, keď sa Striebruškin syn Jakub stal richtárom, prestal mesto ohrozovať rozbúrenými vodami. Každému čitateľovi príde na rozum otázka: odkiaľ to autorka všetko vie? Nuž, niečo prezradili dlažby v bratislavských uliciach, niečo samotný Dunaj, niečo balvan pod bratislavským hradom, niečo Rolandova socha na hlavnom námestí. Veď v Bratislave sa dá o peknú povesť potknúť na každom rohu.

Čert? Bŕŕŕ! Kde je? Predsa tam, kde čerti bývajú. V pekle. No tento čert je akýsi čudný. Stále by chcel len upratovať a vyberať vši z vlasov čertíc. V čertovskej škole správne odpovedá na všetky otázky. Neklame, nepodvádza, nerobí nikomu zle. Nečudo, že sa šéf pekla, Lucifer Zlomyseľ, na neho nahneval a dal mu prísny trest. Obliekol ho do dievčenskej sukne, na ruky mu pričaroval fúrik, medzi rohy dve antény a tak ho vyhnal do sveta. Zle by bolo s úbohým čertom, keby nemal priateľov. Išli mu pomôcť, aj keď nepoznali jeho tajomstvo. To poznal len Lucifer Zlomyseľ, zlá čarodejnica a jej škaredá dcéra Hofa. Od svojich obľúbených žánrov, historického románu a povestí si spisovateľka Zuzana Kuglerová odskočila do ríše rozprávok. V úsmevnom príbehu prináša neobvyklé spracovanie tradičnej témy o čertoch a princeznách. A ako to už v rozprávkach býva, všetko sa končí veľkou svadbou. No kto si koho berie? Žeby Lucifer Zlomyseľ škaredú Hofu? Alebo nebodaj jej mamu, zlú čarodejnicu?

Madona v hmlách je zbierkou plnokrvnej poézie súčasnej ženy, ktorá dokáže nenásilne skĺbiť osobnú a spoločenskú problematiku. Kuglerovej verše plynú prirodzene a čitateľa okrem obsahu básní zaujme aj ich podmanivá melodika.

Zahŕňa predovšetkým tvorbu z jej študentských čias. Typickými reprezentatami tohto obdobia sú obidve básnické zbierky z maturitných čias Madona v hmlách a Opakovaný záber. Kuglerová sa v nich zaoberá ľúbostnou, ale aj občianskou lyrikou.

Román o láske Žalny k Ratiborovi, vládcovi fiktívneho pohanského kniežatstva v 10. storočí. V príbehu vystupuje aj postava Svätoplukovho "strateného" syna Mojmíra.Severne od upadajúceho nitrianskeho kniežatstva sa drží mocenský útvar, ukrytý pred známymi dejinami, lebo sa bráni kresťanstvu. Knieža Ratibor, zvaný Veľký Selen, vládne rovnomennému kmeňu, ktorý podľa tejto literárnej legendy mohol dať meno územiu Terra de Selinan, ako znie prvý doložený názov oblasti dnešnej Žiliny.Farbistá autorská fantázia rozvinula plnokrvný historický ľúbostný román s pravdepodobnými zvykmi, reáliami a spoločensko-politickým pozadím.Impulzom na vytvorenie príbehu mala byť mohyla významného veľmoža - odkrytá údajne koncom nemeckej okupácie v Bánovej -, ktorého pochovali so vzácnym mečom a poctami pohanského kniežaťa.

Zuzana Kuglerová sa už 20 rokov venuje zbieraniu povestí. V jej najnovšej knihe nájdete príbehy z viacerých regiónov Slovenska. Kým v prvom diele spájala jednotlivé povesti časová línia, v druhom diele je to línia „miesta“, resp. regiónu. Autorka vás prevedie Budatínskym, ale aj Budmerickým zámkom, spolu s ňou navštívite mocných zemepánov aj chudobné siroty. Spoznáte svet zbojníkov aj krutú grófku, ktorá nedovolila svojmu synovi, aby sa oženil s chudobnou pastierkou pávov. Dozviete sa tajomstvá, čo mali navždy zostať skryté za múrmi hradov. Zuzane Kuglerovej za jej záujem o dediny Slovenska, ktorý pretavila do viacerých svojich historických románov a povestí, právom patrí označenie Prvá dáma slovenských povestí. Začítajte sa do jej príbehov.

Autorka v prvom zväzku diela nazvaného Veľká kniha slovenských povestí prináša príbehy z čias, keď na území dnešného Slovenska žili Kelti, prechádza do obdobia Rimanov, ktorí sa dostali až za Dunaj, a dostáva sa k Slovanom. Tí sa v našich krajoch usídlili. Dlho ich však ohrozovali Avari, Tatári či Turci. Každá povesť sa začína miestopisnou poznámkou, okolo ktorej sa rozvíja príslušný dej. Povesti dopĺňajú ilustrácie Ivana Pavliska.

Na krajinu Kemet doľahli dlhotrvajúce suchá, polia sú spálené slnkom. Ľud hladuje, faraón Ramesse II. odchádza na vojnovú výpravu a správu krajiny prenecháva veľkňazovi Sepet-Ptahovi. Ten už dlho čakal na svoju príležitosť. Oznamuje, že krokodílí boh Sobek musí dostať ľudskú obeť, aby zo svojich dlaní na vyprahnutú zem vypustil životodarný dážď... Veľkňaz vedie do chrámu svoju obeť, chudobného chlapca Móšeho, aby za misku jedla obetoval to najcennejšie... Už má na hrdle zlatú reťaz boha Sobeka, ktorá ho k nemu naveky pripúta... Dobrodružná dráma z tajomného Egypta je ďalším majstrovským kúskom z pera spisovateľky.

Aký bol národ, ktorý dal nám Slovákom reč a meno? Z akých hĺbok minulosti prišiel a čo nám doniesol? Pochovali sme v prachu zabudnutia jeho pradávnu mytológiu, hoci by sme mohli byť na ňu aspoň takí hrdí ako Gréci či Rimania. Z praslovanského dávnoveku až po dnešok prešli mená osád a dedín, ktoré naši predkovia založili. Prečo sa Predmier volá Predmier? Kto bol Súľo, po ktorom sú pomenované Súľovské skaly? V akých bohov verili tí, čo našli po dlhom putovaní domov v Starovci či v Hliníku? Čo s nimi spravila tatárska alebo turecká pohroma? O tom všetkom rozprávajú povesti zo žilinského kraja, ktoré pútavo napísala Zuzana Kuglerová. Kniha je navyše ilustrovaná nádhernými kresbami výtvarníka Miroslava Strnadela.