Eduard Nižňanský Book order

Kolektívna publikácia „Práca – česť, robota – povinnosť“ sa zaoberá vojensky organizovanými pracovnými jednotkami Židov na Slovensku v rokoch 1939–1943 a nadväzuje na práce vojenských historikov o Pracovnom zbore národnej obrany a VI. robotnom prápore. Prináša nové poznatky v kontexte riešenia židovskej otázky. Prvá kapitola sa zameriava na židovské pracovné a koncentračné tábory na Slovensku v rokoch 1938–1945. Nasledujúca kapitola skúma postavenie Židov vo vzťahu k slovenskej brannej moci, vrátane ich vyradenia a formovania pracovných jednotiek. Milena Balcová analyzuje Pracovný zbor národnej obrany v rokoch 1941–1945, pričom sa sústreďuje na židovských a rómskych príslušníkov VI. robotného práporu. Matej Medvecký a Peter Kralčák mapujú organizáciu a životnú úroveň Židov v tomto práporu. Igor Baka sa zaoberá podielom armády na deportáciách Židov v roku 1942 a zachraňovaním Židov zo VI. robotného práporu. Posledná kapitola Tamary Janecovej analyzuje román Šiesty prápor, pričom zdôrazňuje jeho dokumentárnu hodnotu a témy každodennosti a deportácií. Publikácia je doplnená fotografiami a rozsiahlym zoznamom použitých zdrojov a menným registrom.

Antisemitizmus a holokaust na Slovensku v dokumentoch nemeckej proveniencie 1938 1945 sprístupňuje čitateľovi dokumenty rozličných nemeckých inštitúcii, ktoré sledovali, písali, snažili sa ovplyvňovať slovenskú politiku antisemitizmu. Sú dôležitým príspevkom k pochopeniu holokaustu na Slovensku. Okrem úvodnej štúdie, obsahuje monografia prepisy vyše 400 pôvodných dokumentov a ich preklad do slovenčiny.

Vydanie knihy a zdokumentovanie histórie židovskej komunity vo Zvolene nebolo doteraz spracované. Podnet k tomu dalo aj 150. výročie založenia prvej liberálnej Židovskej náboženskej obce v Banskej Bystrici. Komplexne spracované získané materiály dávajú celej dilógii vzácnu hodnotu aj ako základný dokumentačný a študijný materiál. Okrem opisu príchodu a osídľovania našich miest židovskými prisťahovalcami od stredoveku, židovskej emancipácie v osvieteneckých reformách, sú v knihách prvýkrát zverejnené dokumenty aj z nedávnej minulosti, ako napríklad zoznamy zlikvidovaných, či arizovaných židovských podnikov.

Kniha porovnávaním narácii a vizualizácii sa snaží ukázať na problém „nepriateľa“ vo vyhrotenej situácii II. svetovej vojny. Problém hľadania vlastnej identity, či už v jej národnej, konfesionálnej, sociálnej a prípadne aj v inej roviny, môžeme chápať ako celkom legitímny proces. Je však problematické, ak sa v určitom momente tento proces postupne zmení v štátom určenú direktívnu schému „My – Oni“. Tento prípad sa týka aj situácie počas II. svetovej vojny. Predstavitelia štátostrany: Hlinkovej slovenskej ľudovej stany (HSĽS) na Slovensku vtedy vykonštruovali jasný obraz „nepriateľa“ v jeho najrozličnejších podobách - „Žida, židoboľševika, komunistu, anglo-amerického plutokrata, etc.“ Isteže na druhej strane museli sformovať obraz priateľa - nacistického Nemecka. Samotná kniha má 8 kapitol, v ktorých sa zaoberajú problematickou vnútorného i zahraničnopolitického „nepriateľa“ Slovenska. Vojnová Slovenská republika stojaca po boku nacistického Nemecka nakoniec takto chápala celú antihitlerovskú koalíciu (USA, Veľká Britániu i ZSSR), je potom logické aj československú emigráciu v Londýne i Moskve. V knihe je použitých množstvo dobových plagátov, karikatúr, textov i obrázkov z plagátových „Ľudových novín“ vydávaných Úradom propagandy.

Holokaust predstavuje špeciálny typ genocídy, keď sa štát (nacistické Nemecko) rozhodol vyvraždiť židovskú komunitu v Európe, nahľadiac na "nebezpečnosť" tejto komunity pre majoritné obyvateľstvo. Židia však boli deportovaní a vraždení aj zo štátov, ktoré boli spojencami, satelitmi či nacistickým Nemeckom obsadenými územiami. Holokaust však nezačal tým, že sa Židia ocitli pred bránami krematórií. Proces holokaustu je spojený s postupnou marginalizáciou židovskej komunity v Európe. Vychádzajúc zo slovenského autochtónneho antisemitizmu, ktorý mal kresťanskú, národnú, politickú a sociálno-hospodársku rovinu, realizovali politici slovenského štátu svoj vlastný politický antisemitizmus, ktorý mal prejavy v podobe arizácií a príprav a realizácie deportácií Židov a ž po hranice Slovenska.

Zugleich Band 20 der Reihe „Veröffentlichungen der Deutsch-Tschechischen und Deutsch-Slowakischen Historikerkommission“. Was rechtfertigt es, sich speziell mit der Religions- und Nationalismusgeschichte der Deutschen, Tschechen und Slowaken zu beschäftigen? Für die böhmischen Länder und Oberungarn bzw. die Slowakei lässt sich feststellen, dass es im 19. und 20. Jahrhundert keine reinen Konfessionsnationen gab. Die konfessionelle Identität verstärkte in diesen Regionen auch nicht die ethnischen Abgrenzungen zwischen nationalen Mehrheiten und Minderheiten. Vielmehr waren sowohl Tschechen, Slowaken als auch Sudetendeutsche in ihrer großen Mehrheit katholisch und es gab protestantische Minderheiten. Die Konfessionen konkurrierten um die Ausdeutung ihrer Nation, und die Nationen waren Arenen des konfessionellen Konfliktes. Die Beiträge des Bandes vermessen die Mobilisierungsfähigkeit des Komplexes von Religion und Nationalismus. Sie fragen einerseits nach den Semantiken, die von Vertretern der Religionsgemeinschaften und der Politik entwickelt wurden. Andererseits werden die sozialen Bewegungen und Entwicklungen analysiert, die für die Verschränkung von nationalen und religiösen Deutungsmustern grundlegend waren.