Slovensko má dlh voči sochárom a sochárkam, ktorých diela dopĺňali architektúru sídlisk, škôl či nemocníc. Stovky umeleckých diel vznikli ako štátne zákazky v čase masívnej socialistickej výstavby a po páde režimu boli ponechané chátraniu a likvidácii bez hlbšej reflexie dejín umenia. Juraj Gavula (1942) je jednou z osobností, ktorých prínos zhodnocuje ďalšia generácia. Nová kniha je výsledkom výskumu sochárovho syna a vizuálneho umelca Mateja Gavulu v spolupráci s teoretikom umenia Danielom Grúňom a ďalšími autorkami a autormi. Predstavuje diela sochára na sympóziách a stavbách od Bratislavy cez Galantu po Svidník neďaleko rodnej obce Čabiny. Sú to diela organických abstraktných tvarov, ktoré nenapĺňali politické požiadavky socialistického realizmu, ale dotvárali okolité životné prostredie. Texty: Vladimíra Büngerová, Lucia Gavulová, Matej Gavula, Daniel Grúň, Peter Medviď, Peter Szalay Fotografie: Leontína Berková, Juraj Gavula, Matej Gavula, Ján Kekeli, Peter Sit, Tatiana Takáčová Preklad do anglického jazyka: John Minahane Knižný dizajn: Aurélia Garová, Tereza Maco
Táto publikácia dokumentuje výstavu Július Koller. One Man Anti Show vo
viedenskom mumoku, realizovanú v rokoch 2016-17. Výstava je výsledkom viacro
ného výskumného projektu venovaného tvorbe a obrovskému archívu slovenského
umelca Júliusa Kollera, ústrednej osobnosti európskeho povojnového umenia,
ktorý zomrel v roku 2007. Mnohé z vystavených diel sú verejne prezentované po
prvýkrát, otvárajúc nový pohľad na Kollerovu jedine nú snahu podrobiť
každodenný život a politické, spolo enské a mediálne reality neskorej moderny
umeleckej transpozícii. Jeho cieľom bolo vytvoriť priestor pre nové,
slobodnejšie spôsoby myslenia a konania, ktoré presahujú mocenské dispozície a
sémiotické režimy jeho doby. Tento zväzok doplnený vyhláseniami o dizajne
výstavy a pôdorysmi troch poschodí múzea, kde sa výstava odohráva, verne
mapuje diela a texty tak, ako sú predstavené. Choreografia knihy sleduje
imaginárny okruh prostredníctvom One Man Anti Show. Systém krížových odkazov
umožňuje itateľovi zosúladiť pracovné skupiny a prezenta né zostavy videné na
fotografiách galérie s tabuľkami v prílohe, ktoré zobrazujú názov a pôvod
jednotlivých diel podľa ich umiestnenia vo výstavnej architektúre a tiež
vysvetľujúce texty pre každú pracovnú skupinu. Publikácia následne tieto
pracovné skupiny priblíži a vybrané diela zobrazí vo väčšom detaile. About the
book: This publication documents the exhibition Július Koller. One Man Anti
Show at mumok in Vienna realized in 2016-17. The exhibition is the result of a
multi-year research project devoted to the oeuvre and huge archive of the
Slovak artist Július Koller, a central figure in European postwar art who
passed away in 2007. Many of the works on view are shown publicly for the
first time, opening up a new perspective onto Kollers singular endeavour to
subject everyday life and the political, social and media realities of late
modernism to an artistic transposition. His goal was to make room for new,
freer ways of thinking and acting that transcended the power dispositives and
semiotic regimes of his day. This volume, augmented by statements on the
design of the exhibition and floor plans of the three stories of the museum
where it is being shown, faithfully maps the works and texts as they are
presented in the show. The choreography of the book follows an imaginary
circuit through One Man Anti Show. A system of cross-references allows the
reader to match the work groups and display settings seen in the gallery
photos with the plates in the appendix, which show the title and origin of the
individual works according to their placement in the exhibition architecture,
as well as to the explanatory texts for each work group. The publication then
zooms in on these work groups, showing selected works in larger format.
AMA je prvé kritické spracovanie dlhodobej osvetovej činnosti Ľubomíra Ďurčeka
(1948), Květoslavy Fulierovej (1932) a Júliusa Kollera (1939 2007). Rozsiahla
fotografická dokumentácia spoločne s výberom kľúčových textov predstavuje ich
osobitý program pedagogického pôsobenia medzi amatérskymi výtvarníkmi v rokoch
1968 až 1998. Ako lektori pôsobili pod záštitou bratislavských obvodných
kultúrnych stredísk. Kniha v slovenskom a anglickom jazyku je zostavená z
dosiaľ nepublikovaných materiálov so zameraním na alternatívne metódy
vzdelávania. Kultúrne situácie, iniciované Júliusom Kollerom, poukazujú na
odhodlanie týchto autorov rozvíjať slobodne vlastný program, do ktorého
rovnocenne zapojili účastníkov letných amatérskych sústredení. Nech táto
publikácia motivuje súčasných mladých odborníkov k neprofesionalizmu a
budúcich profesionálov k umeleckému amatérizmu.
Publikácia je venovaná umeleckým metódam seba-historizácie, seba-archivácie a utvárania alternatívnych inštitucionálnych rámcov v kontexte mocenských a ideologických štruktúr ovládajúcich sféru umenia v období komunistických režimov stredo-východnej Európy. Jednotlivé príspevky v podobe prípadových štúdií približujú neo-avantgardné, post-avantgardné a súčasné umelecké projekty z Poľska, Maďarska, bývalej Juhoslávie, Rumunska, Česka a Slovenska.
Slovenské umenie 60. rokov a jeho interpretácie
Publikácia Archeológia výtvarnej kritiky hovorí o slovenskom umení šesťdesiatych rokov z pozície textových dokumentov. Sleduje problémové ohniská dobových polemík, na základe ktorých opisuje praktiky formovania výpovedí a názorov rôznych osobností (O. Čepan, J. Chalupecký, R. Matuštík, I. Mojžišová, J. Padrta, D. Tatarka. P. Restany, T. Štrauss, V. Zykmund) na aktuálne umenie. Zameriava sa na skúmanie pojmov a metód interpretácie umenia. V analýzach programových textov, recenzií, článkov a štúdií si všíma spoločenské motivácie, inštitucionálne rámce a hodnotovú orientáciu výtvarnej kritiky.