Georg Picht Books






Georg Picht: Zukunft und Utopie
Vorlesungen und Schriften - Studienausgabe
- 433 pages
- 16 hours of reading
Hardcover with dust jacket. Red ink underlining and marking through first half of book. Dust jacket is very worn. Edges are torn, chipped and scuffed. Spine is faded. 433 pages.
Theologie und Kirche im 20. Jahrhundert
- 68 pages
- 3 hours of reading
Das richtige Maß finden
- 191 pages
- 7 hours of reading
Theologie, was ist das?
- 546 pages
- 20 hours of reading
Glauben und Wissen
- 290 pages
- 11 hours of reading
Pojem prírody a jeho dejiny
- 424 pages
- 15 hours of reading
Kniha nemeckého filozofa, teológa a pedagóga Georga Pichta (1913 – 1982) Pojem prírody a jeho dejiny zahŕňa podklady rovnomenného prednáškového cyklu, ktorý Picht predniesol v akademickom roku 1973/74 na Univerzite v Heidelbergu. Jej východiskom je radikálne formulovaná téza: Veda, ktorá ničí prírodu, nemôže byť pravdivá. Skúmaním dejín „pojmu prírody“, teda spôsobu, akým európsky človek myslel a myslí prírodu, sa Picht pokúša objasniť, ako sa novoveká veda konštituovala a ako sú nielen v jej neuváženom aplikovaní, ale už v jej jadre obsiahnuté hrozby, ktorých dôsledkom je súčasná deštrukcia prírody a životného prostredia. Predslov Carl Friedrich von Weizsäcker.
Zkušenost dějin
- 80 pages
- 3 hours of reading
Knížka, která s ohledem na téma dějin zkoumá tradované koncepce zkušenosti a času, je původně přednáškou z r. 1957 určenou pro dialog mezi teology a fyziky. Picht v ní vychází z pojmu zkušenosti zejména u Aristotela, aby poté ukázal, jak je i koncepce objektivní zkušenosti v novověké vědě stále zakořeněna v tradici řecké ontologie. Rozborem Kantova pojetí zkušenosti a času ukazuje, jak je také zde — stejně jako v aristotelské koncepci zóon logon echon — člověk pochopen vposled nedějinně. Pichtovi jde o překonání negace dějin spojené s touto tradicí: zkušenost dějin nelze vtěsnat do takových forem zkušenosti, v nichž se skutečné dějiny potlačují. Odtud pak vzniká také potřeba nového pojetí času a pravdy — čas už není reprezentací bytí, ale je sám bytím, které zpřítomňuje nastávající budoucnost, a pravda už neznamená zachycení toho, co je stále a mimo čas, ale sama má dějinnou povahu.






