Miroslava Gavurová Books

Truhlica slovenskej ľudovej slovesnosti ešte nevydala všetky svoje poklady. Patrí k nim aj päť rozprávok knihy Zázračný zvonček, ktoré boli pôvodne zachytené v šarištine a teraz sa k vám dostávajú v dvojjedinej, šarišsko- slovenskej podobe. Kohútik, ktorý všetkým prejde cez rozum a prinesie svojej gazdinej nevídané bohatstvo, prefíkaná líška a oklamaný vlk, či chudobný pastier, ktorý si za svoju štedrosť a statočnosť zaslúži ruku princeznej. Jedinečné a pútavé rozprávky z Fintíc znejú v knihe Zazračni dzvonček Zázračný zvonček dvojhlasne, aby ich bolo počuť čo najďalej. Knihu zostavila a preložila Miroslava Gavurová. Ilustrácie Alena Daňková.

Kniha Zo všetkého zostanú len spomienky... sa metódou oral history vracia do dávnej i menej dávnej histórie šarišskej obce Fintice a prostredníctvom živých spomienok viac ako 20 pamätníkov vykresľuje zvyky a udalosti v rázovitej dedine. V tematicky rozdelených okruhoch sú zachytené spomienky na grófsku rodinu Sennyeyovcov, 2. svetovú vojnu či násilné združstevňovanie. Okrem veľkých dejín sa pamätníci vrátili k jedinečným príbehom zo života na gazdovstve, aj k oslavám cirkevných a tradičných sviatkov. V knihe nechýbajú humorné i strašidelné príhody či detaily o ikonickom filme Pásla kone na betóne, ktorý sa natáčal práve vo Finticiach. Publikácia stavia na autentickom podaní, výpovede pamätníkov v šarišskom nárečí sprevádza viac než 200 archívnych fotografií. Kniha ponúka predovšetkým pestrý obraz mikrosveta Fintíc od 30. rokov 20. storočia, prináša však aj nadčasový odkaz o tom, že ľudskosť, láskavosť a pohostinnosť, na ktoré sa dnes často zabúda, boli našim predkom vlastné.

Román skutočne mýtických rozmerov, preslávený filmovým spracovaním. Román Daniela Wallacea Veľká ryba je príbehom Edwarda Blooma, notorického rozprávača a vtipkára, ktorý nedokáže hovoriť pravdu a každú svoju skúsenosť či zážitok zveličí a prikrášli do fantastických rozmerov. Edwardov syn ho opisuje ako „Santa Klausa skríženého s veľkonočným zajačikom – obaja sú veľmi smiešni a rovnako tak aj neskutoční“. To, čo sa pred čitateľmi odvíja ako neuveriteľný príbeh s komickými prvkami, je výsledkom Wallaceovho rozprávačského majstrovstva parodujúceho antické mýty a predovšetkým mýtus, že všetci Južania sú v rozprávaní neprekonateľní. Veľká ryba je veselou knihou o vážnej téme; z úzadia sa totiž neustále ozýva ústredná téma. Vzťah medzi synom a otcom, ktorých nanovo spája predzvesť otcovej smrti.

Monografia Miroslavy Gavurovej prináša geolingvistický pohľad na dialekt ako na materinský jazyk i ako na jedinečný prejav identity. Okrem teoretických východísk, ktoré sledujú nové globálne trendy v skúmaní dialektov, sa v monografii obracia pozornosť na výrazové možnosti dialektu v rozličných jazykových formách: v ľudových nárečových rozprávkach, v náboženských i ľúbostných piesňach v nárečí či v sústave neúradných antroponým vidieckej komunity. Bádateľka tieto prejavy vníma ako jedinečný odraz jazykovej a kultúrnej identity a ich udržanie považuje za prostriedok vytvárania kultúrnej odolnosti komunity. Využíva skúsenosti rodenej hovoriacej v šarišskom nárečí, ktoré sa stalo základným materiálovým východiskom monografie.

Začalo sa to celkom nenápadne. Asi tak, ako sa občas rodia veľké veci. Mirka Gavurová začala pre Rádio Regina Východ písať zamyslenia. Občas bola ich súčasťou zmienka o nárečí či v nárečí. A tak mojej kolegyni Janke Patarákovej napadlo, aby sme Mirku oslovili, či by pre rozhlas nepísala a nenačítavala Šariske oblački, v ktorých by vysvetlila význam niektorých slov. Zároveň by sme v nich nechali vyniknúť krásu tohto nárečia, ale hlavne by sme našim poslucháčom ukázali, že nárečia nie sú našou „hanbou“ a obrazom nízkej úrovne vzdelanosti, ale práve naopak - niečím, na čo by sme mali byť všetci hrdí. Niečím, čo je úzko späté s našimi prarodičmi, čo nám tu po sebe zanechali a čo možno viac než kroje alebo zvyky vystihuje našu mentalitu i náš temperament. A som presvedčená o tom, že sa to vďaka talentu, umu a nádhernému autentickému Mirkinmu prejavu v šarišskom nárečí aj darí. Napokon, presviedčajú ma o tom odozvy poslucháčov, ktorí aj na základe nášho vysielania začali i v písomnej komunikácii čoraz viac používať svoje rodné nárečia. A tak veľká vďaka patrí Mirke Gavurovej, za každý Šariski oblaček, za každú hranú scénku v jeho úvode a tiež za nádherné pointy v jeho závere. Myslím, že ak naše nárečia nezaniknú, bude to aj jej veľká zásluha.