Karel Čapek
Man against Destruction






Man against Destruction
Výber z Matuškových statí a brilantných esejí o mravných či nemravných činoch v hraničných politických a osobných situáciách. Texty založené na mravnom imperatíve z nich robia nový celok. Pritom nemoralizuje, vie o ľudskom správaní, o našich zlyhaniach (ale i o nečakanej odvahe) všetko – preto je vecný a – povedzme spravodlivý. Duchovné kolaborantstvo nie je typicky slovenský problém. V danom období to bol fenomén v celej Európe. Matuška rieši naše „zlyhania“ dané najmä konfliktom slovenský štát verzus SNP, neskôr postojmi tých, ktorí sa zapojili, ale nie celkom, ktorí uverili víťazstvu Nemecka, ale nedali mu svoje duše (Milo Urban, J.C. Hronský a ďalší). Matuška brilantne vystihol charakter slovenskej spoločnosti, najmä jej negatívne stránky. Čo napísal od tridsiatych rokov, to platí dodnes.
Matuškova esej sa pokúša odpovedať na to, ako je to vlastne s Vajanského románovou a novelistickou tvorbou, a sníma prozaika z pomyselného národného aj spisovateľského piedestálu, nenechávajúc na jeho diele suchej nitky.
Problámy a profily
V knihe Alexander Matuška prináša približuje čitateľovi profil Andreja Sládkoviča, Pavla Országha Hviezdoslava, Janka Jesenského a Petra Jilemnického.
Kniha o J. C. Hronskom a jeho diele; interpretácia jeho textov, informácie o literárnom vývine a podobne. "Nie je revolučný literát ani literárny revolucionár, no je to prinajmenej zvláštny autor svojou pozíciou medzi starým a novým, v tom, že je tradičník a experimentátor v jednej osobe, v jednom čase, simultánne, že tradičné a moderné je uňho vedľa seba."
Vynikající slovenský literární kritik v pěti kapitolách své studie (Předpoklady, Osobnost, Vývoj díla, Umělec, Lidé a hrdina) osvětluje a hodnotí Čapkovu osobnost a tvorbu z nejrozmanitějších hledisek.
V dvanástich číslach slovenských pohľadov vychádzali na pokračovanie rozhovory s Alexandrom Matuškom. Matuška neskôr zvažoval text rozšíriť a vydať. Pracoval na ňom do konca svojho života. Táto publikácia je aj vhodným poznaním Matuškovho diela. Autor v nej obsiahol svoj život, tvorivé úsilia, aktivity, dal nahliadnuť do svojej poetickej dielne, reprodukoval názory na literatúru, nielen našu, ale aj cudziu. Vyslovil sa aj ku všetkému, čo hýbalo kultúrnym životom tej-ktorej doby. Je to svojsky poňatá a koncipovaná kniha pamätí, napísaná kultivovaným, aforizmami hýriacim jazykom.
Do druhého zväzku Diela Alexandra Matušku sa dostali štyri knižné publikácie: Profily (1946), Štúrovci (1948), Nové profily (1950) a Vavríny nevädnúce (1953) i séria portrétov slovenských spisovateľov a kultúrnych pracovníkov, od generácie štúrovcov, cez generáciu realistov, autorov Slovenskej moderny až po Matuškových súčasníkov z medzivojnového a povojnového obdobia. K nim sa priraďujú portréty českých, ruských a svetových literárnych osobností, ktoré boli integrálnou súčasťou Matuškových kritických záujmov.
Alexander Matuška patrí k zakladajúcim osobnostiam slovenskej modernej literatúry, je jeden z vrcholných predstaviteľov literárnej kritiky a esejistiky na Slovensku v 20. storočí. Do literatúry vstúpil ako 20-ročný poslucháč filozofie v roku 1930 článkom Hra na fujaru a pokrok, v ktorom sa naplno prejavil jeho polemický a iskrivý štýl.Vydavateľstvo TATRAN sa pri príležitosti 100. výročia narodenia autora rozhodlo vydať jeho životné dielo. Do prvého zväzku sme zaradili jeho Juvenílie, monografickú štúdiu Vajanský prozaik a Kriticko publicistické state a rozhovory /1944-1975/. Alexander Matuška si v nich zachoval osobnú integritu, nepodľahol zjednodušeným kritériám a rozličným kultúrno-politickým tlakom, ale bránil hodnoty skutočnej tvorby.
Toto nie je Kniha kníh, kýžená suma všetkých vkladov: je to kniha spomienok - alebo antispomienok? Jeden z mála slovenských literátov nekoncipuje svoje spomienky ako číru epiku, ale verný sebe a svojmu remeslu, ktorému sa tak neľahko vyučil, koncipuje ich ako miestami súvislý, miestami menej súvislý rad evokácií, úvah, dumiek. 72-120-83
Alexander Matuška je v širšej kultúrnej verejnosti známy najmä ako burič a boriteľ ustálených hodnôt a kritik oficiálnych osobností, stotožňujúci sa s postavami idúcimi proti prúdu. V profilových statiach tohto výberu (Sládkovič, Hurban, Štefánik, Hviezdoslav, Vajanský, Rázus, Hronský, Rúfus, Tatarka a ďalší) uznáva hodnoty našich klasikov, vzdáva im náležitú úctu, ale vyhýba sa ich okiadzaniu a textom nechýba polemický náboj. Pri čítaní Matuškových textov sa presviedčame, že stále má čo povedať dnešku, ktorý ignorantsky prehliada hodnoty minulosti.
Vybral a usporiadal Vladimír Petrík Uplynulo nemálo času od vzniku esejí literárneho kritika a vedca Alexandra Matušku, a tak sa čitateľ môže pýtať: prečo ten návrat? Nuž predovšetkým, vraciame sa k hodnotám; Matuška bol svojimi postrehmi, kritickosťou a štylistickou brilantnosťou svojich textov naozaj jedinečný. Výber prác literárneho kritika a vedca Alexandra Matušku, ktorý v tejto knižke čitateľ nájde, je vzhľadom na Matuškovo veľké (v tom i onom význame tohto slova) dielo náš výber malý a prezentuje skôr jeho skoršie práce. Avšak práve tie svojou nekonformnosťou, sarkazmom, vtipom a ekvilibristikou slova môžu zaujať.