Zborník z konferencie, ktorá sa konala v Rajci 12. 10. 2017. Zostavil ho PhDr. Martin Lacko, PhD. a posúdili Mgr. Ivan A. Petranský, PhD. a PhDr. Peter Sokolovič, PhD. Publikácia obsahuje príspevky z konferencie k 130. výročiu narodenia a 70. výročiu úmrtia prvého slovenského prezidenta. Autori mapujú tzv. druhý život J. Tisu – teda otázku, ako jeho meno žilo v slovenskom exile (1945 – 1989), u politických väzňov po roku 1945, ale tiež, ako sa odrážalo v hmotných pamiatkach a vo verejnom priestore.
Názov knihy Renovatio spiritualis, ktorá je venovaná arcibiskupovi Jánovi Sokolovi, je súčasťou jeho biskupského hesla: Renovatio spiritualis per Mariam (Duchovná obnova skrze Máriu). Vyjadruje základnú orientáciu jeho pastoračného programu, ktorý je kristocentrický s výrazným mariánskym akcentom a so zameraním na budovanie vnútornej jednotyCirkvi. Celé dielo je rozdelené do troch veľkých častí s názvami: De Episcopo, De Ecclesia, De Patria. Má charakter zborníka, obsahuje príspevky, ktoré odzneli na konferencii Európa bez Boha? (Bratislava, október 2003), na seminári 25 rokov Slovenskej cirkevnej provincie (Bratislava, december 2002) a v cykle prednášok Svätá stolica a Slovensko (Bratislava, september 2003). Obsahuje 40 strán obrazovej prílohy.
Vo svojom latinskom spise De litteris, syllabis, pedibus et metris1 staroveký gramatik Terentianus Maurus napísal sentenciu „Pro captu lectoris habent sua fata libelli“ [Osudy kníh závisia od toho, ako ich prijme čitateľ]. I oná sentencia už svedčila o tom, že každá kniha má svoj osud. A tak má svoj osud aj celoživotné dielo jedného z najznámejších slovenských historikov – katolíckeho kňaza, emeritného profesora Štátnej univerzity v Padove Milana Stanislava Ďuricu, čestného člena Slovenského ústavu v Ríme, muža, ktorý vrátil Slovákom ich národné dejiny. Učenec z Padovy Milan S. Ďurica je osobnosť so všetkým tým, čo každý človek nosí v sebe. Je jedným z najplodnejších slovenských historikov a prínos jeho diela je neoddiskutovateľný – stačí si pomyslieť na jeho jedinečné Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí2, ktoré vyšli v piatich vydaniach, ďalej na jeho kľúčový Životopisný profil Jozef Tiso 1887 – 19473, ktorý vyšiel v piatich vydaniach, alebo na praktickú edíciu Lrb, čiže Linea recta brevissima [Priamo najbližšie k pravde]4. Ak pred rokom 1989 kánony interpretácie slovenskej histórie mocensky diktovala avantgarda robotníckej triedy, teraz zasa tieto kánony neprestávajú určovať jej pohrobkovia, ale pod inou etiketou, a opätovne „laudatores temporis acti“ Tí totiž dnes zastávajú pozície, majú moc i peniaze a sú schopní zlikvidovať akýmkoľvek spôsobom každý hlas, ktorý „canit extra chorum“, teda každý hlas, ktorý nie je „politically correct“. A tak Slováci nepoznajú vlastné dejiny. Napokon niet sa čo čudovať. Veď nemali vlastný štát! Raz im ich dejiny vykladali v Budapešti, inokedy v Prahe, potom v Berlíne, neskôr v Moskve a teraz, aj keď majú vlastný štát, prichádzajú pokyny a príkazy z Bruselu, Štrasburgu či Washingtonu DC. A to nielen také, ako si svoju minulosť majú písať, ale aj také, čo si majú myslieť, kto v ich dome býval alebo má bývať a pod.
Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie organizovanej Historickým ústavom Katolíckej univerzity v Ružomberku pri príležitosti stého výročia Černovskej tragédie (18. októbra 2007).
Monografia predstavuje priekopnícke vedecké dielo, pretože v slovenskej
historiografii, či filozofickej a teologickej spisbe problematika zmyslu
dejín, tobôž z kresťanského pohľadu na svet, nie je dostatočne pertraktovaná.
Autor načrtáva najprv rámce kresťanskej filozofie a analyzuje dôvody, prečo sa
zaoberať históriou, aký je jej význam pre spoločnosť. Poukazuje na tradičnú
kresťanskú koncepciu dejín Jacquesa Benigne Bossueta, ktorú narušilo sprvu
osvietenstvo (Voltaire) a potom materialisticky svetonázor a utópia Marxa a
Engelsa. Kresťanská filozofia dejín a Katolícka cirkev po Druhom vatikánskom
koncile sú predmetom osobitnej autorovej pozornosti. Metódou postupného
objasňovania doterajších prístupov a prehĺbením pojmu dejín ako sveta ľudského
jestvovania autor dospieva k definícii pojmu filozofie dejín ako kritického
skúmania dejín, pričom zisťuje ich súčasti. Podľa autora úlohou „kresťanskej
filozofie dejín“ je hájiť jednotnú, integrálnu súčasť človeka v rámci celého
historického diania vrátane ustavičného technického a vedeckého pokroku.
Monografiu uvádza cirkevný historik Viliam Judák, sídelný biskup nitriansky,
uzatvára ju preklad eseje nemeckého teológa Huga Rahnera SJ Zmysel dejín :
osobnosť a dejiny a Poznámky o zmysle našich dejín z pera slovenského
kardinála Jozefa Tomku. Samozrejmosťou je obsažný výber špecializovanej
literatúry zameranej na kresťanskú filozofiu a na kresťanskú filozofiu dejín.
