Publikácia prezentuje atraktívnym spôsobom širokú škálu zbierkových predmetov (výtvarné diela, fotografické zbierky, výstavné a filmové plagáty, reprodukcie obrázkových časopisov a novín) spojenú s odbornými poznatkami a doplnenú ukážkami dobových periodík. Čitatelia sa dozvedia zaujímavé informácie o významných umelcoch výtvarnejscény, divadle a divadelných spoločnostiach, kinách, košickom Radiojournali, Štátnom východoslovenskom múzeu a knižniciach v Košiciach v rokoch 1918 – 1938.
K výstave Umenie Podkarpatskej Rusi 1919-1938 Československá stopa sme
pripravili rovnomenný katalóg, ktorý mapuje zlatý vek architektúry a umenia
ale i historické súvislosti oblasti Podkarpatskej Rusi vrámci Československa.
Zakúpiť si ho môžete na oboch vrátniciach. O území Podkarpatskej Rusi sa
zvykne hovoriť v súčasnosti ako o stratenej zemi, zabudnutej zemi, či
zmiznutom svete. Súdobá literatúra označuje Podkarpatskú Rus ako romantickú
zem, ktorej krásy sa začínajú objavovať pre zvyšok republiky, avšak veľakrát
sa zdôrazňuje aj jej sociálna zaostalosť a nepokojná atmosféra. Zvláštna
romantika ovládla širšiu československú verejnosť v pohľade na Podkarpatskú
Rus, tomu napomáhajú aj mnohé knihy, podtrhujúce romantické rysy, stále
vynorujúci sa lúpežníci, medvede a vlci. Po politických zmenách v roku 1938 sa
toto územie izoluje, najprv pod vplyvom maďarskej okupácie, neskôr, v roku
1945 sa stáva súčasťou sovietskeho bloku. Pochopiteľne aj toto pohadzovanie si
tohto územia do viacerých štátnych útvarov malo vplyv na kultúrne dianie a
odrazilo sa aj v ideologických zmenách v kontexte tvorby niektorých
výtvarníkov. Medzivojnové obdobie a život tohto dnes už historického územia sa
zvykne prezentovať v literatúre, ale aj v orálnej histórii ako zlatý vek.
