Zbierka esejí o životných situáciách, v ktorých sa ocitá a ktoré prežíva každý z nás... radosť, túžba, sen, hra, rozhovor, zodpovednosť, súkromie, závisť, úcta, návrat, nádej, stretnutie, dar, tvorba, moc, šťastie, tolerancia, vernosť, domov...
Publikácia na pozadí historických okolností zaznamenáva zlomky životného príbehu Jozefa Hajka, prvého a jediného slovenského absolventa pražskej odbornej kníhkupeckej školy v tridsiatych rokoch 20. storočia. Atmosféru doby a dobové reálie zachytáva prostredníctvom spomienok súčasníkov hlavnej postavy, ako aj autora tejto knihy, jeho syna Dalimíra. Život človeka, ktorý si nikdy nenárokoval na výnimočnosť, odhaľuje vo vzťahu k pohybom v našej kultúre, osobitne knižnej. Ide o pokus načrieť do dávnejších i menej dávnych vývinových súvislostí kníhkupeckého stavu, ako aj o pohľad na jeho miesto v kultúre národa a na proces etablovania v konkrétnom civilizačnom prostredí.
Thomas Mann vyhlásil, že keby Dostojevskij nenapísal nič iné iba Legendu o Veľkom Inkvizítorovi, bol by nesmrteľný. Ide o to, že v Legende sa autor zamýšľa nad troma základnými otázkami človeka – chlebom, zázrakom a mocou, ktoré determinujú jeho správanie a nachádzajú originálne riešenia. Tieto otázky (problémy) sú aktuálne aj dnes... Legenda je doplnená reflexiami súčasných teoretikov literatúry a filozofov. Úvahy Jána Tužinského, Andreja Červeňáka, Miloša Ferka a Romana Michelka poukazujú na rôzne konotácie a recepčné možnosti Legendy. Všetci uvažujú o tom istom, ale využívajú pritom rôzne kultúrne a duchovné inšpirácie – ruské, nemecké, francúzske atď. Preto táto publikácia má predpoklady syntetizovať filozoficko-sakrálne výdobytky ľudstva a pootvoriť dvere pre ich možné využitie v budúcnosti. Zostavil Andrej Červenák Poéma o Veľkom inkvizítorovi je prebtaná z vydania F. M. Dostojevského Bratia Karamazovovci , Tatran 1990, preklad Ján Ferenčík Vydanie prvé
Autor sa v piatich hlavných častiach knihy pokúsil načrtnúť obraz tých aspektov diela Sørena Kierkegaarda, ktoré môžu inšpirovať aj dnešného čitateľa k zamysleniu nad problémami vzťahu človeka a Boha, života a smrti, jednotlivca a spoločnosti, ironického a poetického pohľadu na skutočnosť, ako aj východného a západného obrazu sveta v kontexte existencialistickej filozofie. Podľa autora sú Kierkegaardove neraz rozporuplné pohľady na ľudskú existenciu pre dnešného záujemcu výzvou i víziou zároveň. Autor sa nevyhýba kontroverzným prvkom v odkaze slávneho dánskeho mysliteľa devätnásteho storočia, hľadá však ich pozitívne vyznenie v duchovnej energii, ktorá napĺňa podstatné dimenzie človeka. Obsah: Predhovor Namiesto úvodu: Kierkegaard v kontextoch Teologický diskurz alebo Boh a existencia Tanatologický diskurz alebo Nevysvetliteľnosť smrti Literárny diskurz alebo Irónia a poézia Orientalistický diskurz alebo Kierkegaard v indickej reflexii Sociologický diskurz alebo Úbohosť doby, v ktorej žijeme Záver Resumé Literatúra
V tejto knihe sa D. Hajko venuje Leikertovým zaujímavým dielam z oblasti literatúry faktu. Pri ich tvorbe hrala nezastupiteľnú úlohu metóda orálnej histórie, ktorú Leikert vedome využíva a pokúša sa tvorivo rozvinúť. Ak mu to vychádza, tak práve pre jedinečný dar syntézy, ktorý sa objavuje v jeho najdôležitejších textoch, pre schopnosť hľadať a vidieť nenápadné a často skryté spojenia medzi poéziou a históriou, literatúrou a vedou, malými a veľkými dejinami, každodennosťou a takzvanou veľkou históriou.
Kniha Dalimíra Hajka Stopy v (/mojej) duši je autobiografickým rozprávaním s blízkou osobnosťou charakteristickou významných postáv slovenského kultúrneho a intelektuálneho života. Je to v našich pomeroch zriedkavý počin, ktorý si zaslúži čitateľskú pozornosť. Patria k nim režisér a básnik Ivan Teren, držiteľ televíznej ceny EMMY a spisovateľ Ernest Stredňanský, maliar Igor Rumanský a fotograf Martin Martinček, filozof Milan Zigo, prekladateľ z nemčiny a zo škandinávskych jazykov Milan Žitný, hudobný skladateľ Jozef Malovec, teológ Augustín Nádaský, básnici či spisovatelia ako Ján Stacho, Ladislav Ballek, Albert Marenčín, teoretici Ján Števček, Ján Boor, Tomáš Štrauss. Sú to mená, ktoré vzbudzujú pozornosť a nahliadnuť na ich osobnosti zo súkromnej optiky autora je prínosné a obohacujúce. Hajkov štýl zodpovedá zámeru predstaviť jednotlivé osobnosti komplexne, t.j. okrem osobných spomienok autor ponúka aj komplexnú charakteristiku diela svojich priateľov, čo dáva jeho spomienkam pridanú edukačnú hodnotu. Odhaľuje tak silné prepojenie jednotlivých osobností slovenského intelektuálneho života s ich prácou a v podstate ukazuje, že spomínané osobnosti svoju profesiu či presvedčenia nielen vykonávali, ale aj žili.
Úsilím autora tejto knihy bolo preniknúť do myšlienkovej podstaty básnickej tvorby Jána Šimonoviča, básnika z okruhu tvorcov patriacich k Trnavskej skupine, ktorí výrazným spôsobom určovali tvár slovenskej poézie druhej polovice dvadsiateho storočia. Dalimír Hajko sústredil svoju pozornosť na rad nových kontextov Šimonovičových veršov, Šimonovičov básnický svet symbolizuje sám život, jeho báseň je hľadanie v priestore, ktorý nikdy a nikde nekončí. Hľadanie, ktoré síce nemôže byť nikdy celkom úspešné, ale ak by nevzniklo, stratila by sa jedna dimenzia básne. Kniha je súčasťou autorovho úsilia mapovať nedávne desaťročia vývinu slovenskej lyriky.
Zpracoval a autorsky připravil kolektiv dějin filozofie Ústavu pro filozofii a sociologii ČSAV v Praze pod vedením Miroslava Pauzy a Ústavu pro filozofii a sociologii SAV v Bratislavě pod vedením Dalimíra Hajka. Úvod a závěr napsal Jiří Černý.
Autor šiestich esejí hľadá v antických textoch inšpirácie pre súčasné myslenie a pre spôsob života moderného človeka. Zameriava sa na vybraných autorov gréckej a rímskej antiky (Porfyrios, Plutarchos, Seneca, Maecus Minucius Felix) a na staré indické filozofické a náboženské texty. Hlavné témy sú vegetariánstvo (názor, ktorý má v Európe i mimo nej tisícročnú tradíciu), táranie ako neschopnosť zmysluplnej komunikácie, pokoj duše v kontexte vyrovnanosti ľudskej psychiky, smrť a reflexia smrti, skepsa a jej neopodstatnenosť v chápaní raného kresťanstva. Hajko svoju prácu završuje Staroindickými inšpiráciami, čiže skúmaním etiky a fyziky u starých Indov. Autor tu zachádza od filozofie aj ku kozmológii , keď konfrontuje dve prevažujúce idey súvisiace aj s náboženskými predstavami. Podľa prvej (kresťanskej i židovskej) teórie kreativity, svet mal určený začiatok. Na druhej strane, východné predstavy koncentrované najmä v hinduistickej a budhistickej viere, predpokladajú, že vesmír je bez času a uplatňovať naň časové meradlá nemá zmysel. Autorov východný príklon, teda hlboká znalosť východných filozofií, obohacuje slovenské literárno-filozofické bádanie.
Tento 300 stranový text obsahuje unikátne výpovede, spomienky, citáty, štúdie, eseje a komentáre významných osobností spoločenského života, vrátane akademikov a spisovateľov, ako aj raritné fotografie z archívov rodiny a priateľov dvoch významných osobností slovenskej kultúry, politiky a literatúry — Vladimíra Clementisa a Vladimíra Mináča. Obe osobnosti sa obetovali pre ideu spravodlivejšej spoločnosti a spájajú ich okrúhle výročia narodenia, silné národné a sociálne cítenie, brilantná esejistika a duch kontinuity národného uvedomenia Slovákov. Kniha je výsledkom zhromaždeného materiálu z viacerých vedecko-odborných a spoločenských podujatí, ako aj textov špeciálne napísaných pre túto publikáciu. Bohatú obrazovú prílohu doplnil Dr. L. Skrak, pričom originálne kresby a maľby vytvorili M. Kvašňovská a T. Klimek. Archívne fotografie dodali aj ďalší prispievatelia. Zostavovateľmi sú Dr. Marián Gešper, predseda Matice slovenskej a Dr. Lukáš Perný, pracovník Slovenského literárneho ústavu a kulturológ.
Recenzia nie je iba kritické zhodnotenie umeleckého či vedeckého diela po jeho publikovaní. Pre bežného prijímateľa umenia môže byť kompasom, ktorý ho nasmeruje za dobrým filmom, knihou, výtvarným dielom. Pre umelca môže byť nastavením zrkadla, ktorý ho zorientuje v jeho snažení, hoci nie každý je schopný sebareflexie. Erudovaný a empatický kritik zhodnotí dielo so znalosťou kontextu, s porozumením pre autora ako tvorcu a prípadná diskusia je vítaným bonusom. Slovenský literárny vedec, kritik, autor a filozof Prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. sa vo svojej knihe UMENIE RECENZIE ako kritika existujúceho a inšpirácia pre budúce zameral primárne na recenzovanie literárneho diela, prozaického a básnického, iba miestami prekračuje toto obmedzenie a načrtáva aj širokospektrálnejšie možnosti vnímania umeleckého diela všeobecne. Okrem teoretickej časti kniha obsahuje predovšetkým osemnásť autorových recenzií (diela Alexandra Halvoníka, Bystríka Šikulu, Etely Farkašovej, Alberta Marenčina, Rút Lichnerovej, Erika Jakuba Grocha, Jána Tazberíka, Jána Švantnera, Dany Podrackej a ďalších), ktoré viac ako teória našepkávajú, ako sa má robiť kvalitná umelecká recenzia.
Publikácia je v slovenskom kultúrnom kontexte východiskovou monografiou, v ktorej autor odhaľuje čitateľovi nielen základný hodnotový systém starej indickej filozofie, ale aj jej presahy do života a myslenia západnej civilizácie, formovania názorov, hľadania a nachádzania zmyslu a podstaty nášho života. „Pravdepodobne túžba po harmónii a pokoji láka západných priaznivcov Indie, aby vyjadrili svoje sympatie k tejto vzdialenej krajine, k jej ľuďom, k jej minulosti a určite aj k jej starobylej, no stále živej filozofii, ktorá je kvintesenciou nielen dávnej múdrosti, ale azda aj zdrojom nových možností usporiadať svoj vzťah k prírode a vzťahy medzi ľuďmi navzájom. Inšpiratívnosť indického myslenia, jeho jednoduchá odovzdanosť zákonom večnosti, silnejším než je akýkoľvek zákon či problém našej prítomnosti, prostá dôvera v silu puta, ktoré nás, teba aj mňa, spája s nekonečným vesmírom, fascinuje i dnes mnohých mysliacich ľudí v euroamerickom kultúrnom priestore...“, píše autor, ktorého základnou témou jeho prác je hľadanie filozofickej odpovede na otázky existencie človeka ako idividuality v spoločenských súvislostiach. Indickej filozofii ako historickému fenomému s možným presahom na potreby súčasného človeka sa venuje od šesťdesiatych rokov.
Dějiny evr. filosofie
Autor prostredníctvom tejto knihy sprístupňuje slovenským čitateľom filozofické myšlienky a názory významných mysliteľov a filozofov z minulosti. Stretnete sa s výkladom najdôležitejších myšlienok popredných filozofov počnúc milétskou školou cez novoveký empirizmus a racionalizmus končiacklasikmi marxizmu. Nájdete tu aj základné biografické údaje o ich živote a diele - Táles, Pytagoras, Demokritos, ...
Z dejín filozofického myslenia na Slovensku v 19. storočí.
