Dom v stráni

Kukučínove vrcholné dielo román Dom v stráni (1903 – 1904). Príbeh z dalmatínskeho prostredia vychádzajúci z tradičnej schémy „pred svadbou“ je už románovou situáciou so zložitými, psychologicky hĺbkovo rozpracovanými ľudskými osudmi. Tentoraz už nejde o snahu prezentovať „kusy života“, ako to bolo v predchádzajúcich poviedkových textoch, ale ide o snahu ich postupným zreťazovaním dospieť k poodhaleniu a smerovaniu ľudských existencií. V tomto zmysle príbeh Mate Beraca, statkárky šory Anzuly a ich detí, Nika a Katice, nie je len príbehom o zložitom, až dramatickom oblúku ich citových vzťahov, vymedzený existenciálnymi medzníkmi láskou a smrťou, je to príbeh o nemožnosti preklenúť rodové a majetkové hranice nezištnou láskou. Počiatočné ilúzie v závere románu dospievajú ku svojmu koncu, napriek tomu nejde o deziluzívny typ románu. Rozchod mladých zaľúbencov a ich návrat k vlastným prostrediam je súčasne ich ľudskou sebazáchovou.